vám ich obraz, ktorý sme si vytvorili zmapovaním vtedy vychádzajúcej tlače, najmä Slovenského východu a Politiky.
Január bez snehu
Do nového roku vstupovali Košičania v nádeji, že bude mrznúť, napadne sneh, zlacnie múka a že Košice nebudú najdrahším mestom na Slovensku. Po predvianočných nákupoch si mnohí chceli užiť dovolenku a lacnejšie nakúpiť aj na týždennom trhu, ktorý býval vždy v stredu. December bol poznamenaný nákupmi, množstvom ľudí v meste, každodennými hmlami ako v Londýne a preplnenými vlakmi. Kto nemusel, necestoval a keď musel najistejší spôsob, ako sa dostať k vlaku bez stisku, bol za korunový bakšiš "portýrovi" prechod cez staničnú reštauráciu. Predpoveď počasia na mesiac január nesľubovala sneh, teda ani jazdy mestom na saniach, ťahaných koňmi so spiežovcami. Odpočívali lyže, korčule aj sánky.
Zdá sa, že odpočívali aj zlodeji a podvodníci. Na rozdiel od súčasnosti sa v predvianočnom i povianočnom čase menej kradlo. Policajná štatistika Štátnej stráže bezpečnosti v Košiciach vykazuje v decembri r. 1920 15 krádeží, 1 ťažké telesné zranenie, 1 spreneveru, 2 lúpeže, 1 poburovanie proti štátu, 21 prečinov, 13 priestupkov prostitúcie, 298 policajných priestupkov, 9 nedovolených prekročení hraníc, 3 nedovolené dovozy a vývoz, 4 zvyšovania maximálnych cien obchodníkmi. Zhabaný bol listový tabak, cigarety, 21 kg sacharínu, vrece múky, 4 vrecia zemiakov.
Intervencia v Prahe
V tom čase bol v Košiciach mešťanostom Dr. Mutňanský, županom Dr. Ruman. Mešťanosta aj so svojim zástupcom Dr. Krieblom 4. januára odcestovali do Prahy, aby tam vo vláde a v bankách intervenovali vo veci pôžičky poldruha milióna korún na zakúpenie americkej múky pre Košice. Na druhý deň pricestovali zase z Prahy do Košíc minister železníc Dr. Burger a minister verejných prác Dr. Kovařík, aby prerokovali prípravy na poštátnenie Košicko-bohumínskej železnice. V ten istý deň oznámili vyhlášky verejnosti, že budú skonfiškované veľkostatky nad výmeru 150 hektárov. Všetkých bolo na Slovensku 402. Mestský administratívny výbor sa pripravoval na zasadnutie, na ktorom mal prerokovať rozpočet Košíc na rok 1921 a zatriedenie úradníkov a zamestnancov mesta do nových platových stupníc. Košický župan ochorel. Delegácia košických občanov z radov úradníkov a iných príslušníkov stredného stavu vrátane penzistov žiadala na županáte intervenciu vo vláde ohľadom zlacnenia múky. Považovali za nespravodlivé od vlády, aby lacnejšia múka bola iba pre členov robotníckych nemocenských pokladní. Županov radca Juraj Bulla sľúbil, že ešte v januári požiada o prijatie v Prahe.
Košické úspechy
Z pohľadu radnice a županátu v roku 1920 boli viaceré v dosť ťažkých povojnových rokoch. Medzi významné považovali vytvorenie Štátnej stráže bezpečnosti a zručenie mestskej polície, pokles nezamestnanosti vďaka tabakovej továrni (hoci spomedzi 257 evidovaných nezamestnaných dostalo práci iba 24), stúpajúci počet slovenských žiakov vo všetkých školách. Na Hlavnej ulici, kde bolo pred rokom počuť iba nemčinu a maďarčinu, sa ozývala aj slovenčina. Za významnú považovali činnosť Sokola, Národného divadla v Košiciach, Matice slovenskej, Oxchotníckej divadelnej spoločnosti a spevokolu Föster.
Košice žili čulým kultúrnym životom. Do januára vstúpili výstavou košického maliara Elemíra Halásza-Hradila v Múzeu na husitskom námestí. Umelec vystavoval 90 diel, medzi nimi krajiny a kresby dievčat a žien z Matejova, ktoré sa veľmi páčili návšteníkom. Zimnú sezónu začalo Lútkové divadlo rozprávkovou hrou "Marcipánový domček" s neodmysliteľným Gašparkom (hrali v budove Múzea). Všetky spolky a politické strany ohlasovali valné zhromaždenia, medzi nimi aj Voľná myšlienka, t. j. slobodomurári. Červený kríž poriadal cyklus prednášok na tému starostlivosti o kojencov a mladé matky. V Slávii sa schádzala Slovenská a česká spoločnosť. Každú stredu a sobotu boli v kaviarni koncerty vojenskej hudby a v ostatné dni účinkovalo Salónne kvarteto. Lesztova tanečná škola pre československých úradníkov začínala nové tanečné kurzy. Politický klub zvolával svojich členov na debaty s hosťami spomedzi popredných politikov z celej republiky. Senzáciou vyvolala svadba istého delikventa, ktorý bol vo vyšetrovacej väzbe. Keďže svadbu nemohli odložiť, ženíchovi dali osemhodinovú dovolenku a do väznice sa vrátil načas.
Protipólom bolo nekultúrne správanie obchodníkov a majiteľov domov na Hlavnej ulici. Mesiac aj dva boli pred ich domami kopy dreva, ktoré rovno na chodníku dedinčania pílili. Piliny všade roznášali chodci a keď pršali, boli ich plné aj mláky. Navyše niekoľko dní stáli na koľajniciach na Hlavnej ulici vagóny po vyloženom tovare, ktoré obchodníci nevrátili na stanicu. (Električkou sa vtedy prepravoval aj tovar.) Nuž, s poriadkom boli vždy problémy - aj bez vagónov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
