hrebeň aj na hrudi. Nápadne dlhé tenké prsty sú vybavené ostrými pazúrmi. Dlhý tenký chvost používajú pri zápase alebo obrane ako bič. Po varanoch sú leguány najväčšie žijúce jaštery. Výnimočné sú aj svojou bylinožravosťou, z ostatných plazov sú vegetariánmi len niektoré agamy a suchozemské korytnačky. Väčšina leguánov žije na stromoch.
Leguány sú rozšírené v tropických a subtropických oblastiach Ameriky, najmä v Strednej a Južnej Amerike, dva druhy žijú na Galapágoch a jeden na Madagaskare. Obývajú najrôznejšie stanovištia, od lesostepi cez dažďový prales až po pobrežné mangrovové lesy. Živia sa najmä šťavnatými bobuľami, sladkými plodmi a mladými vegetačnými výhonkami, čiastočne aj živočíšnou potravou, ako sú slimáky, mláďatá vtákov a pod. Pária sa krátko po období dažďov, keď je menšie riziko, že voda zaplaví a zničí ich znášky. V čase pytačiek sa samec k votrelcom svojho druhu správa agresívne. Oplodnená samička zahrabe do pôdy pod stromom okolo 20 kožovitých vajíčok a prihrnie ich hlinou. Tým jej starostlivosť o potomstvo končí. Mláďatá sa po vyliahnutí ponáhľajú vyšplhať na stromy, kde sú viac chránené pred predátormi. Ich nepriateľmi sú hady, rôzne vtáky a malé šelmy. Úmrtnosť mladých leguánov je vysoká. Veku dvoch rokov, keď sú dosť veľké aby sa lepšie chránili pred útočníkmi, sa dožije sotva jedno percento mláďat. Vtedy ich zasa prenasleduje človek pre výborné mäso, opečené je šťavnaté a voňavé, chutí ako kuracinka. Preto ich zvyknú nazývať stromové kurčatá. Kostarickí Indiáni s podporou vlády zriaďujú v lesoch leguánie farmy. Chov leguánov je dokonca výhodnejší ako chov dobytka, prináša ročný hektárový výnos 600 kg chutného mäsa. Pritom sa zachová ďalší úžitok z lesa, ktorý pri chove dobytka treba klčovať, aby sa získala pôda pre pastviny. Pastviny navyše v tropickom podnebí rýchlo podliehajú erózii, čím sa krajina devastuje.
Najväčším a najkrajším zástupcom rodu je leguán zelený. Dorastá dĺžku až 220 cm a hmotnosť má vyše 10 kg. Tento druh je aj najviac rozšírený. Iba na galapágskych ostrovoch žije leguán morský, jediný jašter, ktorý nachádza potravu v mori. Meria 120 až 150 cm, je hnedosivý, pokrytý hustými svetlými bodkami. Na Galapágy sa zrejme prisťahoval z Južnej Ameriky na vyvrátených stromoch ako na pltiach. Leguány vydržia niekoľko týždňov a mesiacov hladovať. Za ten čas morské prúdy priženú plávajúce predmety od amerických brehov na Galapágy. Prisťahovalci na prevažne pustých skalnatých ostrovoch nemajú dostatok zvyčajnej potravy, dokázali sa však prispôsobiť na konzumovanie chalúh vyvrhovaných na breh morským prílivom. Postupne sa odvažovali ísť za morskými riasami do mora a naučili sa dokonale plávať a potápať. Voda pri ostrovoch je len 15 stupňov Celzia teplá. Jašterom neschopným regulovať svoju telesnú teplotu po dlhšom pobyte v mori hrozí podchladenie. Preto v mori zotrvávajú len krátko a ponáhľajú sa zohriať na kamene rozohriate slnkom. Zhromažďujú sa do početných skupín na pobrežných skaliskách, spolu so suchozemským druhom leguána, ktorý sa takisto vyskytuje len na Galapágoch. Suchozemský druh je trocha menší, boky má hrdzavohnedé a hlavu nápadne žltú. Mäso morských leguánov je chutné, domorodci ich preto nazývajú morské sliepky. Dnes sú galapágske leguány chránené, ekvádorská vláda vyhlásila Galapágy v roku 1965 za národný park. Galapágy sa vyznačujú jedinečnou flórou a faunou, na čo upozornil už Ch. Darwin. Majú obrovskú hodnotu pre vedu, pričom ich hospodársky potenciál je nepatrný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
