94) a cez tri ďalšie diely zatiaľ končiacu plebiscitom HZDS za predčasné voľby (nov. 2000) čaká napínavé pokračovanie. O to väčšmi, že tentoraz nepôjde o hlúposti, ale veľmi vážne záležitosti.
Referendum o vstupe do Európskej únie je fakticky hotovou vecou. Politické rozhodnutie koalície sa musí dotiahnuť iba formálne - teda NR SR má prijať uznesenie a prezident ho potom vypísať, a to na 16.-17. mája. Čerstvou novinkou je síce právny rozbor, podľa ktorého ani ľudové hlasovanie o EÚ nie je nutné a stačí rozhodnutie parlamentu. Veci ale príliš pokročili, koalícia sa na uskutočnenie referenda veľmi upäla a napokon je to aj vo všetkých pristupujúcich štátoch zvykom. Csáky sa napr. nechal počuť, že úspešné referendum do EÚ je "absolútnou prioritou" vlády. Takže bude. Hoci občas sa aj nevydarí - napr. v Dánsku na prvýkrát alebo v Nórsku, ktoré dodnes nie je členom únie, hoci aboslovovalo prístupové rokovania.
To by nemal byť prípad Slovenska, kde je podpora vstupu dlhodobo nadštandardná. Ale komplikácia je už na svete. Šlágrom týždňa je totiž petičná iniciatíva za referendum o vstupe do NATO. A partia okolo Čarnogurského navrhuje spojiť obe akcie do jedného termínu. Predpokladá to, samozrejme, že úspešne vyzbierajú svojich - minimálne - 350 tisíc podpisov. Bolo by však naivné pochybovať - odpor proti "imperialistom" z NATO nebol na Slovensku nikdy úzkym profilom. Prieskumy podpory vstupu do aliancie oscilujú okolo úrovne 50% a nevedno ešte, či nie sú prikrášlené. Nenádejajme sa zbytočne - je to nie stotisícová, ale miliónová agenda. Autogramy pod petíciou budú mať.
Koalícia už dala jasne na známosť, že o zdvojené referendum nestojí. Ešte presnejšie - ľudové hlasovanie o NATO nechce vôbec. Argumenty sú nepresvedčivé, lepšie sa ale nenúkajú - teda: Vo voľbách dostali politické strany od voličov dostatočný mandát, resp. plebiscit o NATO nie je povinný, keďže ide iba o medzištátnu zmluvu, nie odovzdávanie kompetencií. To všetko je aj pravda, problém ale je, že o to nejde; je legitímne, že politické vedenie štátu nevníma ako povinnosť prenechať rozhodnutie ľudu. Nie je ale už celkom legitímne, že ak sa taká možnosť rysuje, dávajú politici najavo svoj nesúhlas. Toto ťažko ospravedlniť či vykecať - prečo? Tí samí politici, ktorí zároveň hovoria, že občania už raz rozhodli.
A tu je už dosť veľký problém. Totiž, keby nebolo referenda o EÚ, dalo by sa spokojne argumentovať, že petičiari voličov - ktorí už rozhodli - iba obťažujú. Berú im pekný jarný víkend a tak podobne. Akurát že sami organizujú referendum o EÚ, čo je úplne iná konštelácia - urnu o NATO môžu pristaviť pol metra k urne o EÚ.
Navyše, samotné tvrdenie, že ľudia vo voľbách rozhodli, je simplifikácia na hranici zavádzania, čo rozčuľuje už aj niektorých zástancov vstupu do NATO. Ak sa chcú brániť proti tejto hlúpej a nesmierne škodlivej iniciatíve, musia jednoducho rezignovať na obľúbené populisticko-banálne argumenty. A toto je, objektívne, nesmierne ťažké. Politici predsa nemôžu pred predstúpiť pred verejnosť a povedať, že vážení občania, prežili ste 40 rokov komunistického vymývania mozgov, nemáte preto vo väčšinovom priereze celkom jasno v hlavách, a navyše by ste rozhodovali v emocionálne maximálne vypätej chvíli, keďže budeme s vysokou pravdepodobnosťou tesne po, alebo ešte v priebehu americkej akcie v Iraku. A ďalej - referendum je iba zdanlivo najdemokratickejší prostriedok rozhodovania a bezpečnostná integrácia je v podstate odborný problém, ku ktorého posúdeniu máte zúfalý nedostatok informácií.
A tak podobne - toto politici hovoriť nemôžu, hoci taká je pravda. Pričom kontraargumenty petičiarov pre referendum sú demagogické totálne, darmo sa dobre počúvajú. Ide o prekérnu situáciu, lebo v takto nastavených súradniciach už ani nezáleží, či napokon Schuster referendá spojí, alebo ich rozdelí. Ak bude "protinatovská" iniciatíva dostatočne rýchla, časový predel nemôže byť výrazný, čo znamená, že ak sa aj nestretnú urny v hlasovacích miestnostiach v ten istý deň, prelínať sa budú aspoň obe kampane. A budú sa vyťahovať ešte vcelku čerstvé slogany, napríklad o tom, že bez integrácie do NATO nie je integrácia do EÚ a naopak. Veď sme nezabudli. Ak hovorca iniciatívy Chmelár vcelku dobromyseľne tvrdí, že dupľované hlasovanie ešte môže zvýšiť účasť, možno sa nemýli. Ešte pravdepodobnejšie ale je, že tón a argumenty paralelnej kampane úplne zmenia zamýšľaný manifestačný scenár referenda o EÚ.
Zamotali to teda poriadne. Opäť nám nebude dopriaty pokojný povolebný rok. Referendum je už historicky overená metla Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
