infláciu zdvihli na 3,4 percenta, informovali včera štatistici. "Na takýto cenový vývoj môžeme pravdepodobne na nasledujúce dva roky zabudnúť," poznamenal analytik Marek Gábriš z ČSOB.
Ceny sa vlani zvyšovali najpomalšie od roku 1990 a menej, ako ekonómovia očakávali. V prvej polovici roka sa inflačné hodnoty začali prepadávať pre odklad zvýšenia regulovaných cien. Počas celého roku celkové zdraženie brzdili stabilné ceny potravín a najmä ku koncu roka silná koruna. Tá spomaľovala nielen rast cien dopravy, ale tlmila infláciu aj tým, že dovážané tovary neboli v prepočte na koruny také drahé. S takými nízkymi číslami nepočítala v lete ani centrálna banka.
Decembrový skok cien majú na svedomí cigarety a povinné zmluvné poistenie. Cigarety zdraželi o šesť percent už v predstihu kvôli januárovému zvýšeniu daní a poistky za auto, ktoré sa mali platiť už vlani, stúpli o polovicu. Ostatné tovary a služby však zaznamenali podstatne menšie výkyvy cien.
Od tohto mesiaca sa trend otočí úplne. "Boli to rekordné hodnoty na úkor roku 2003," zdôraznil Ľudovít Ódor zo Slovenskej ratingovej agentúry.
Podľa analytikov ceny stúpnu pre balíček ekonomických opatrení len za január viac ako za celý rok 2002. Oproti začiatku minulého roku budú najmenej o sedem percent vyššie a v marci, keď sa naplno prejavia v cenách vyššie náklady výrobcov, medziročná inflácia prevýši osem percent. Takto rýchlo budú potom rásť aj počas zvyšku roka, inflácia ale by nemala dosiahnuť desaťpercentnú hranicu.
Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth si myslí, že centrálna banka by mala prehodnotiť svoj odmietavý postoj k silnej korune, pretože "silnejší kurz by mohol zabrzdiť ťažšie odhadnuteľné sekundárne vplyvy cenových deregulácií a takisto sa nezdá, že by mal výrazne negatívny vplyv na vývozy".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
