ojedinele môže podať pomocnú ruku štát. V drvivej väčšine prípadov je záchrana možná len vtedy, keď už nemocnica získa pôžičku, a to za normálnych komerčných podmienok od obce alebo od banky. Ale dlhodobé žitie na úver, včítane dodávok liekov, je prakticky vylúčené.
Nemocnice závisia na pacientoch a tí sa i v Spojených
štátoch delia na solventných, menej solventných alebo úplne bez peňazí. Preto každá nemocnica najprv skúma, či poisťovna, ktorej poistenie pacient predloží, je kvalitné, čo znamená, či preplatí nemocnici včas a v plnej výške lekársku starostlivosť, ktorú poistencovi poskytuje. To si nemocnice veľmi dobre strážia. Spolu s predpismi, ktoré napríklad stanovujú, aká dlhá je doba hospitalizácie pre rôzne diagnózy a aké lieky sa predpisujú, sa nemocniciam darí udržať náklady v rozumných medziach.
V tomto systéme nie sú však príliš vítaní ľudia v systéme poistenia Medicaid pre chudobných alebo v systéme Medicare pre osoby staršie ako 65 rokov, teda dôchodcov. Oba systémy sú dotované štátom, ale lekári dostávajú za rovnaký úkon pre týchto pacientov až o polovicu nižšiu sazbu než od komerčne fungujúcich poisťovien.
Určitú výnimku predstavujú univerzitné nemocnice, ktoré dostávajú nepriamo štátne dotácie, avšak nie v nijako oslňujúcom rozsahu. Otázka zdravotnej starostlivosti pre chudobných a pre dôchodcov je trvalým problémom a obvykle i predmetom predvolebnej rétoriky, keď uchádzači o prezidentský post sľubujú a sľubujú. Zatiaľ oba systémy, Medicaid i Medicare, bežia, podľa niektorých politikov z radov demokratov však lapajú po dychu a potrebujú štátnu injekciu.
Čo sa stane, keď nemocnica upadne do dlhov? Pokiaľ ide len o chronicky zle riadenú nemocnicu s veľkými dlhmi, ide do konkurzného riadenia. Posledným veľkým prípadom je Greater Southeast Community Hospital ve Washingtonu, ktorej bankrotový súd dal istú šancu reštrukturalizácie.
Pokiaľ veritelia usúdia, že nemocnica upadla do dočasných potiaží a treba ju reštrukturalizovať, obvykle pristúpia na ďalšiu pôžičku. Tú môže poskytnúť i obec či mesto, ak si chce nemocnicu udržať ako súčasť životného štandardu, ktorý obec ponúka. Nemocnica musí obvykle znížiť počet zamestnancov, rozpustiťe neefektivne oddelenia a taktiež obmedziť alebo zastaviť prijímanie pacientov, ktorých poistky nie sú kvalitné.
Zatiaľčo veľké podniky svojim zamestnancom zdravotné poistenie platia alebo naň prispievajú, živnostníci a pracovníci malých firiem sa o seba musia postarať sami. A pokiaľ ide o rodiny so stredným príjmom okolo 4000 dolarov mesačne, dostávajú sa do takzvanej poisťovacej pasce. Na Medicaid pre chudobu nemajú nárok, ale na kvalitné komerčné poistenie nedosiahnu. Výsledkom je, že sa nepoistia vôbec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
