izraelský národ cítil filištínskymi dobyvateľmi ohrozený, sa záhadami opradená kniha Zohar (základná časť židovskej kabaly) zmieňuje takto: "... starejší Izraela prehlásili, že je tu čas, kedy je potrebné vybrať Archu zo Shilohu." (Dodnes neodhalené tajomstvo o ktorom sa píše aj v Biblii). V tejto jaskyni asi 40 km od Jeruzalema sa nachádzal záhadný prístroj, ktorý mal pomôcť Izraelitom poraziť Filištíncov. A čuduj sa svete, predmet ktorý Biblia opisuje ako drevený, vydesil tento smelý a bojovný národ. Filištínci pochopili, že Izraeliti majú veľmi silného spojenca v nebi, medzi trblietajúcimi sa hviezdami...
Ako je však v histórii zapísané "bohovia" Izraelitom neprišli na pomoc, Filištínci bitku vyhrali a ako vojnovú korisť si Archu odviezli do svojho hlavného sídla v Ashdogu, aby ju umiestnili v chráme veľkého a všemocného boha Dagona.
Čo sa však stalo...?
Uplynulo sotva sedem mesiacov a národ Filištíncov zasiahla zvláštna choroba, nádorové ochorenia. Tak by sme to dnes nazvali. Podľa knihy Zohar mohlo skutočne ísť o prístroj vyrábajúci nebeskú mannu, ktorý fungoval na nukleárny pohon. Únik rádioaktívnej látky mohol spôsobiť hromadnú chorobu. Filištínci sa "prekliatia" natoľko naľakali, že "nástroj pekiel" vrátili porazenému národu Izraelitov. Neskôr kráľ Dávid "na vnuknutie zhora" rozhodol archu previezť do Jeruzalema. Pri jej preprave asistovali "kňazi obdarení zvláštnou múdrosťou bohov..."
Mlčanie "Bohov" i kňazov
A čas, to semeno vesmíru plynul ako osudové vody riek. Po bojovom ťažení Babylončanov roku 587 pred n. l. je mesto múdrych Jeruzalem definitívne dobyté. Kniha Zohar o tejto udalosti mlčí. Podľa Biblie po týchto rušných udalostiach miznú všetky stopy po arche. Prvotná archa je uložená kdesi na neznámom mieste. Kto a kedy ju objaví? Biblia spomína archu drevenú pochádzajúcu z druhého chrámu, ktorý bol postavený na ruinách (!). Historické putovanie židovského národa zostáva naďalej zahalené tajomným závojom času "bohov" i kňazov. Namiesto skutočných udalostí do dnešných zaznievajú iba dávne mýty. Múdre knihy sa vyjadrujú o prvej arche iba v inotajoch a tak pripomínajú časy, v ktorých celý izraelský národ dokázal uživiť jediný záhadný stroj. To všetko sa stalo v časoch, keď "Boh bol so svojim ľudom..."
Dobyvatelia stratenej archy...
Rovnomenný film Stevena Spielberga vzrušil vedecký i laický svet. Spustil opätovnú akceleráciu sveta science-fiction. Oslovil takto milióny divákov. Putovanie za tajomstvami biblického textu v súvislosti so štyridsaťročným blúdením židovského národa, ktorý opustil Egypt, aby pod Mojžišovým vedením hľadal zem zasľúbenú. Biblia o tom podáva jedno svedectvo a kniha Zohar druhé. Celých dvesto rokov sa Zohar prenášala z veku na vek ústnym podaním, aby sa takto "ustrážilo tajomstvo tajomstiev..."
Podľa Biblie...
V čase, keď židovský národ opustil Egypt, celých štyridsať rokov sa vyše šesťsto úplných rodín živilo mannou padajúcou z neba. Pokusy prijímať inú poživeň sa prísne trestali. Podľa Biblie manna chutila medom a bola hrudkovitá. Niektorí autori a historici tvrdia, že manna bola vlastne tamarišková šťava a plody okrušiny. Tieto rastliny sa však na Sinajskej púšti vyskytovali iba ojedinele. V žiadnom prípade nemohli poslúžiť za poživeň pre tritisíc ľudí... Na celej veci je však jedna zvláštnosť. Tu si zoberieme na pomoc opäť Bibliu. "V sobotu manny nebolo..." Vyzerá to tak, akoby sa samotná príroda bola prispôsobila náboženským rituálom, čo však je ešte menej pravdepodobné.
Pravda alebo legenda?
V prvej Knihe kráľov (10,1-13) sa píše: "Keď kráľovná zo Sáby počula zvesť o Šalamúnovi, prišla do Jeruzalema s veľkým sprievodom, s ťavami, ktoré niesli veľmi veľa zlata i drahé kamene..." Kráľovná porodila Šalamúnovi syna, ktorému dala meno Ebn Hakim. Tento Hakim neskôr ušiel z Jeruzalema, ale predtým ukradol z chrámu "dar nebies" archu. V Etiópii ako Menlik I. prevzal vládu.
Historici dodnes neurčili hranicu medzi legendou a skutočnosťou. Aksum Menlik, syn judského kráľa Šalamúna a legendárnej kráľovnej zo Sáby (v Etiópii známej ako Makeda), položila základ k vytvoreniu šalamúnskej dynastie, siahajúcej až po posledného etiópskeho cisára.
Tichý šepot ruín
Staroveký štát Aksum (prvá veľká kráľovská ríša etiópskych kmeňov s rovnomenným hlavným mestom ležal asi 160 km od brehov Červeného mora. Neďaleko súčasného Aksumu v oblasti Tigraj sa nachádza obrovské pole zrúcaním. Zvyšky kamenných trónov, ploské kamenné dosky - obetné oltáre - ako aj centrálna svätyňa etiópskeho kresťanstva, chrám sv. Márie zo Siónu. Táto svätyňa je prístupná iba vybraným kňazom. Prísne strážené miesto vraj neukrýva nesmierné bohatstvo pokladov zlata a perál, ale čosi oveľa vzácnejšie, čo "nemožno oceniť pozemskými hodnotami..." Z opačnej strany chrámu ako strážne oko dejín sa nachádzajú hroby kráľa Kaleba a jeho syna Gebre Maskala, kde podľa tichého šepotu ruín boli kedysi ukryté návody a tabuľky z archy, ktoré ukradol Ebn Hakim.
Viaceré sochy a predmety neuvádzané v súpise pamiatok sú uložené v Národnom múzeu v Addis Abebe. "Trinásta komnata" je verejnosti neprístupná. V múzeách sveta to nie je žiadna zvláštnosť, ale v ostatných rokoch sa k šepotu ruín pripájajú aj hlasy lovcov senzácií. Krok pred nimi však kráčali vedeckí pracovníci.
O knihu Zohar v súvislosti s archou sa začali zaujímať dvaja anglickí inžinieri Rodney Dale a George Sasson, odborníci na stavbu strojov, ktorí nepoužili teologické vedomosti, ale hlavne technické. A tak sa tajomstvo z jaskyne Shiloh a spôsob výroby nebeského pokrmu - manny, dostáva krôčik za krôčikom do svetla vedeckého bádania.
Citujme Dänikena...
Švajčiarsky hotelier Erich von Däniken vo svojej knihe Spomienky na budúcnosť v súvislosti s Archou úmluvy píše: "Konštrukčné detaily archy popisuje s nádhernou podrobností samotná Biblia..." A ďalej: "Mojžiš obdržal od 'boha' presný návod na obsluhu archy..."
Spomínaní anglickí inžinieri sa v mnohom zhodujú s Dänikenom: "Archa na výrobu manny musela pracovať na základe malého jadrového reaktora... (!)". Iní autori píšu: "Archa musela obsahovať akúsi nebezpečnú energiu..." K arche sa nikto nesmel priblížiť. Stále ju niesli na čele sprievodu, pričom bolo žiaduce, aby ostatní putujúci dodržiavali kilometrovú vzdialenosť. Tí, ktorí sa k arche priblížili alebo sa jej dotkli, zomierali... Alebo: "Veľký kňaz, ktorý vchádzal do stanu, kde bola archa chránená, bol oblečený do odevu podľa inštrukcií zhora". Podľa Sassona a Daleho mal kňaz na nohách pripevnenú reťaz, pomocou ktorej ho v prípade nehody mohli vytiahnuť. Archa vážila asi 350 - 400 kilogramov. V nej mohol byť uložený stroj na výrobu manny.
Medzi Egyptom a Palestínou bola nameraná vzdialenosť 655 kilometrov. Celých štyridsať rokov (teda skoro dve generácie) židovského národa sa živilo "mannou padajúcou z neba". Kto stroj vyrobil, alebo kto kňazov naučil ho obsluhovať, ostáva veľkou a nerozlúštenou hádankou...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
