Bodrog. V jej okolí sa vytvorili typické formy nížinných lužných formácií so slepými ramenami, močiarmi a rašeliniskami, pričom sa ako nikde inde na východnom Slovensku podarilo uchovať pôvodný ráz krajiny aj s riečnymi jazerami. Vysoká prírodná hodnota územia dala v roku 1990 podnet na vznik Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica, ktorá zahŕňa celé okolie toku Latorice, dolný tok Laborca a Ondavy a okolie Bodrogu. Celková rozloha CHKO po úpravách činí 18 510 ha.
O cene územia svedčí aj fakt, že v roku 1993 bola do Zoznamu medzinárodne významných mokradí na rozlohe 4 358 ha zapísaná Ramsarská lokalita Latorica, ktorá spadá do vlastného územia CHKO. Zaberá centrálnu časť územia od hraníc s Ukrajinou po sútok Latorice a Laborca.
Prevažnú časť CHKO tvorí Latorická rovina, ako podcelok Východoslovenskej nížiny, ktorá sa rozprestiera pozdĺž rieky Latorica. Z juhu ju ohraničujú Medzibodrožské pláňavy, zo severozápadu Trebišovská tabuľa a Ondavská rovina, na severe Malčická tabuľa a Kapušanské pláňavy a na východe siaha až po hranicu s Ukrajinou. Juhozápadná časť CHKO zaberá Bodrockú rovinu a juhovýchodný okraj Zemplínskych vrchov. Severozápadná časť prechádza do Zemplínskych vrchov. Územie CHKO leží v nadmorskej výške 94,3 až 279 m nad m.
Na charakter Latorickej roviny v nemalej miere vplýva výška hladiny podzemných vôd a jej dynamika v závislosti s povrchovou vodou. Silné kolísanie hladiny počas roka vytvorilo predpoklady na vývoj lužných a najmä glejových pôd, ktoré sú potrebné pre vznik typických lesných a lúčnych porastov.
Na nich sa vyvinula vzácna flóra s typických živočíšstvom. CHKO Latorica patrí do oblasti panónskej flóry, ktorá je typická pre južné časti Slovenska. Povrch územia je vo veľkej miere odlesnený. Z pôvodných lužných lesov, ktoré sprevádzali rieky, sa zachovalo niekoľko fragmentov. V tesnej blízkosti riek sú prevažne lužné lesy vŕbovo- topoľové. Malé rozlohy zaberajú aj dubovo - hrabové lesy. Najsuchšie miesta vytvárajú podmienky pre existenciu xerotermných dubových lesov.
Hustá sieť mŕtvych ramien, materiálových jám, kanálov a mokradí vytvára unikátne podmienky najmä pre vodnú a močiarnu vegetáciu so značným počtom vzácnych až ohrozených druhov. Zo vzácnych a ohrozených rastlín vodnej a močiarnej vegetácie možno spomenúť druh aldrovandka pľuzgierkatá, chren veľkoplodý, žerušnica málokvetá, ostrica metlinatá, elatinka kuričkovitá, vstavač úhľadný, starček erukolistý, rezavka aloovitá, kotvica plávajúca. Významné sú aj druhotne vytvorené biotopy - lúky a pasienky so spleťou zamokrených zníženín, so vzácnymi a ohrozenými druhmi ako ostrica čiernoklasá, pichliač úzkolistý, korunkovka strakatá, králik neskorý, bleduľa jarná, bleduľa letná. Na pieskových dunách, ktoré sa nachádzajú hlavne v južnej časti CHKO, k vzácnym a ohrozeným druhom patria poniklec lúčny maďarský, pavinec horský, gypsomilka metlinatá a ďalšie.
Rôznorodosť biotopov v území CHKO, od vodných tokov až po suché xerotermné biotopy, je predpokladom výskytu vysokého počtu druhov fauny na pomerne malom území. Najviac druhov sa vzhľadom na charakter územia viaže na vodné a močiarne biotopy. Na opisovanom území bol zaznamenaný výskyt vzácnych druhov hmyzu ako fúzač veľký, modlivka zelená, pestroň vlkovcový, vidlochvost feniklový, vidlochvost ovocný. Z lastúrnikov je známe korýtko riečne, z obojživelníkov hrabavka škvrnitá, ropucha zelená, ropucha bradavičnatá, rosnička zelená, skokan ostropyský, skokan štíhly, skokan rapotavý, skokan krátkonohý, kunka červenobruchá. Z plazov je pozoruhodný výskyt korytnačky močiarnej, ktorá bola zistená na viacerých lokalitách. Ďalej sa tu vyskytuje jašterica bystrá, jašterica zelená, užovka obojková, užovka hladká, slepúch lámavý. Na území CHKO bolo zistených viac ako 210 druhov vtákov, viacero vzácnych druhov tu i hniezdi. Nachádza sa tu v súčasnosti najväčšia kolónia brodivcov na území Slovenska, v ktorej pravidelne hniezdi bučiak nočný, volavka striebristá, volavka biela, volavka popolavá, volavka purpurová a aj veľmi vzácny hniezdič volavka vlasatá. Z ďalších druhov bolo na území CHKO hniezdi napríklad bučiak trsťový, bučiačik močiarny, bocian čierny, kaňa močiarna a množstvo ďalších druhov. Pre mnohé ďalšie vzácne druhy je územie významnou migračnou trasou. Z množstva cicavcov je potrebné spomenúť viacero pozorovaní losa mokraďového, vydry riečnej, piskora lesného, piskora malého. Na území CHKO bolo opísaných deväť druhov netopierov. Bohato je tu zastúpená aj ichtyofauna. Vyskytujú sa tu takmer všetky nížinne druhy rýb, z ktorých je viacero chránených, napríklad blatniak tmavý, kolok veľký, hrúz Kesslerov, hrebenačka pásavá a šabľa krivočiara.
Zvlášť si zasluhujú pozornosť maloplošné chránené územia v CHKO. Sú nimi Latorický luh I. a II., Rašelinisko Boľ, Zatínsky luh, Dlhé Tice, Krátke Tice, Veľké jazero, Biele jazero, Kašvár, Tajba a Tarbucka. Ide prevažne o mŕtve ramená, prípadne riečne jazerá so špecifickou flórou a faunou, o ktorej sme písali vyššie. V každom prípade nemá územie CHKO Latorica čo do charakteru a prírodnej ceny územia na východnom Slovensku obdobu.
BEDEKER
Prístup: Väčšina zaujímavých objektov CHKO nie je prístupná turistickou značkou, pričom zaujme skôr odborníkov a fajnšmekrov, než klasickú turistickú verejnosť. Rozhodne zaujímavá je však návšteva Veľkého jazera pri obci Vojka ako typického príkladu riečneho jazera, výhľad takmer na celé opisované územia sa ponúka z Veľkého kopca (264 m), ktorý sa rozprestiera nad Kráľovským Chlmcom, prípadne z Veľkého vrchu (272 m) nad obcou Brehov.
Zaujímavosti okolia: rybníky Senné, Zemplínske vrchy, Tokajská vinohradnícka oblasť, okolie Sátoraljaújhely v Maďarsku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
