domácich dielňach, hneď za ním nasleduje práca s kovom. Nemyslíme tým len kovania k dreveným výrobkom, ale opracovanie a tvárnenie plechu alebo drôtu, pravda, v rámci možností výbavy našej dielne. Je tu však aj veľká skupina materiálov, ktorá neodmysliteľne patrí do moderného sveta, aj keď nám nemusí prirásť k srdcu. Sú to plasty. V posledných desaťročiach ovládli skoro všetko vôkol nás do takej miery, že sa stali problémom pre životné prostredie. Niekedy nepotrebnú vec vyhodíme, pritom ak poznáme materiál a jeho vlastnosti, môžeme ho opätovne využiť.
Preto ani plasty nemusíme pri domácom majstrovaní ignorovať, treba ich však poznať, pretože sú rozmanité a od ich zloženia a fyzikálnych vlastností záleží aj možný spôsob opracovania. Dnes si teda povieme o ich základnej klasifikácii, niekedy inokedy zase o konkrétnom využití.
Plasty sú organické látky na báze ropy, v súčasnosti sa vyrábajú desiatky tisíc rôznych druhov. Podľa spracovateľnosti sa delia do dvoch hlavných skupín, a to: hmota teplom tvrditeľné, teda duroplasty, ktoré po spracovaní prechádzajú do dokonale tvrdého stavu. Nie sú rozpustné v organických rozpúšťadlách a opätovným zahriatím nemäknú. Druhou skupinou sú termoplasty, ktoré zahriatím zmäknú, stávajú sa plastické a po ochladení na pôvodnú teplotu tvrdnú. Pri zahrievaní však nesmieme prekročiť rozkladnú teplotu danej plastickej látky.
Predmety lisované z teplých tvrditeľných hmôt pri zahrievaní vo forme najprv zmäknú, nadobudnú tvar formy a pri ďalšom zahrievaní natrvalo stvrdnú a už sa nedajú nijakým spôsobom zmäkčiť. Takéto látky opracúvame mechanicky, teda rezaním, brúsením a pod. Termoplasty sa zahrievaním stávajú plastickými, dajú sa vo forme lisovať, pričom proces môžeme znova opakovať.
K takýmto hmotám patrí polyetylén. Je to polymér etylénu, ako fólia známy aj pod názvom igelit. Je priesvitný, pružný. Taví sa pri 105 až 110° C a roztavený sa dá liať. Nie je toxický a dobre odoláva chemikáliám. V našom živote je hojne rozšírený, vyrábajú sa z neho fľaše, vrecúška a fólie v potravinárstve, v elektrotechnike na izolácie a bužírky. Nedá sa lepiť, dá sa však spájať pomocou tepelného zvarovania.
Polypropylén sa podobá polyetylénu, je však tvrdší. Taví sa približne pri 180° C. Vyrábajú sa z neho rôzne nádoby, tlakové rúry, hračky, puzdrá na prístroje.
Polymetylmetakrylát je známejší pod ľahším názvom - organické sklo alebo plexisklo. Dokonale priehľadný, trocha húževnatejší než polystyrén. Mäkne pri 90° C, pri teplote asi 140 až 150° C je dobre opracovateľný. Dostať ho vo forme tabúľ alebo tyčoviny. Veľmi dobre sa obrába (sústruží, frézuje, píli, leští). Dá sa aj lepiť, buď špeciálnymi lepidlami, alebo rozpustenými kúskami plexiskla v chloroforme. Plexisklo môžeme aj ohýbať horúcim vzduchom, po vychladnutí udrží svoj nový tvar. Po opätovnom zohriatí sa opäť vyrovná do pôvodného tvaru. Môžeme ho tvarovať aj v sadrovej forme - na formu položíme tabuľu plexiskla a vložíme do rúry na pečenie. Vplyvom tepla sa plexisklo vlastnou váhou vyformuje. Je to teda vynikajúci materiál s mnohorakým využitím pre domáce majstrovanie.
Polystyrén je polymér vinylbenzolu. Je to priehľadná krehká hmota, z ktorej sa vyrábajú škatule, nádoby, podnosy (napodobenina krištáľového skla), ktorá mäkne pri teplote 80° C a pri teplote 120 až 140 ° C je dobre spracovateľná. Polystyrén poznáme aj vo forme penovej, keď sa používa ako obalový a izolačný materiál. Dobre sa rozpúšťa v benzole.
Polyamid sa štruktúrou podobá prírodným bielkovinám. Má žltkastú farbu, je priesvitný a húževnatý. Jeho bod tavenia je 140° C. Využíva sa najmä na výrobu polyamidových vlákien, ale aj tam, kde je potrebná pevnosť, húževnatosť a pružnosť, teda na rôzne súčiastky strojov (bezhlučné ozubené kolesá, ložiská). Ide zväčša o striekané odliatky alebo výlisky, ktoré sa dajú dobre obrábať. K polyamidovým vláknam patria silon, nylon, kapron, perlon a ďalšie.
Polyvinylchlorid - PVC, patrí medzi najznámejšie plastické hmoty. Tepelná stálosť je dosť nízka, asi 40 až 60° C. Pri výrobe sa pridávajú k základným surovinám zmäkčovadlá v rôznom pomere, čím sa dajú dosiahnuť látky s rôznou tvrdosťou, známe pod názvami novodur, vinidur, mipolam. Z PVC sa vyrába celá škála najrôznejších výrobkov - podlahové krytiny, rúry, dosky, fólie. Novodur je taký tvrdý, že ho možno opracovávať bežnými nástrojmi na kovy, možno ho zvárať teplým vzduchom aj lepiť. Z mäkkého PVC sa vyrábajú záclony, lopty, obrusy. V práškovej forme sa z neho dajú podomácky vyrábať odliatky v kovovej forme pri teplote 200° C.
Spomenieme v tejto skupine ešte polytetrafluóretylén, známy ako teflon, acetylcelulózu a nitrocelulózu. Z nitrocelulózy sa vyrábajú laky, zmäkčená gáfrom a spracovaná za tepla sa nazýva celuloid. Má veľmi dobré fyzikálne vlastnosti, ale je to veľmi horľavá látka, dokonca vo forme vatovitej hmoty je to nebezpečná výbušnina.
O plastických hmotách z ďalšej skupiny si povieme nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
