nového roka, tak posilvestrovské rekapitulačno-reportážne spomienky sú mnohokrát plné úsmevných príhod, na ktoré každý červenajúc, ale rád, spomína.
Je pre mňa preto trochu šokujúcim zistením, že väčšina hodnotí tohtoročného Silvestra ako ...divného... Možno zhoda náhod a možno "zlá konštelácia hviezd". V konečnom dôsledku aj tak nebude záležať na príčine, ale výsledku. A ten je... divný.
Veď ako inak by sa dal označiť spôsob, akým trávila posledný decembrový deň istá 20-ročná slečna. "Najprv som sa veľmi nudila. Na chate, kde som bola, sa okolo mňa síce točili dvaja chalani, ale čo z toho, keď ja som chcela tretieho? Tak som sedela v kúte a popíjajúc víno som pozorovala, ako traja dredatí týpci hádžu hlavou na hlasnú hudbu. No nakoniec to zaklincovali dvaja kamaráti, ktorí sa po polnoci začali modliť. Celý čas som bola maximálne zmätená, možno aj trochu vystrašená a myslela na to, že predsa nemôžem byť tak drzá a odísť... A tak som tam kľačala a počúvala slová, ktoré mi nič nevraveli." Nie všetky chatové párty však bývajú takto hlučné a zmätené. Príkladom pre tento typ prapodivného Silvestra je chatová párty jedného 18-ročného chalana. "Boli sme na chate jedného kamaráta a celý čas som si pripadal úplne mimo. Divne. Všetci totiž čosi riešili, následkom čoho jedna holka plakala a potom doriešovali ten plač. Fakt. Zvláštne." Niektoré oslavy sa niesli v rovine experimentálnej. "Robili sme pokusy so šejkrom a miešanými nápojmi. To sme však asi nemali, lebo výsledok bol ten, že si dodnes nepamätám novoročný vinš, ktorý sme si stihli zaželať niekedy medzi tým, ako vyletela prvá petarda a tým, ako vinšujúci kamarát odbehol na záchod... lebo... lebo ho pochytila náhla nevoľnosť." Následky alkoholového opojenia, samozrejme zmiešaného aj s inými faktormi, však boli aj horšie. "Ja som chcela... a on... proste nemohol..."
Poniektorí, ktorí sa chceli uchrániť pred "nežiaducimi vplyvmi chát" na konanie človeka, zostali v teple svojho hniezda dúfajúc, že aspoň televízny program prinesie čosi ...nového... A tak či už pri prepínaní kanálov narazili na pani Mázikovú, štylizujúcu sa do nejednoznačnej role niekde medzi Ozzym Osbournom a Tinou Turner, predanú nevestu Bartošovú alebo hopsajúce sexteto pseudogitaristiek, pravdepodobne im nebolo dopriate presne to, po čom túžili.
No a posledná skupina "oslavovačov" sa vybrala do centra mesta, kde sa v treskúcej zime snažili zabaviť, zatancovať na hity slovenských kapiel štýlom telo na telo (keďže Hlavná ulica má predsa len obmedzenú kapacitu) a uchrániť svoju fľašku šampanského, ktorá by sa v prípade rozbitia, či nebodaj ukradnutia len veľmi ťažko nahrádzala vzhľadom na to, že sa magistrát tento rok zaťal a nepodával na ulici alkohol. Niektorí jedinci mohli vidieť seba v silvestrovskom stave dokonca aj na obrazovke TV Naša, ktorá celý tento program na Hlavnej sledovala bedlivou šošovkou kamery. Istý čas sa moderátor snažil dávať nejaké rozumné otázky účinkujúcim a divákom, ale po tom, čo narazil na bariéru spôsobenú mrazom (keď je zima sa ťažko artikuluje, že...:-)), sa vzdal a nechal kameru nezvučne blúdiť pomedzi dav.
A tak akokoľvek bol tento Silvester podivuhodný, nebol zlý, len si možno pomaly a isto uvedomujeme, že nám možno ani tak nezáleží na tom oslave prelomu roka, ako na tom, ako prežiť celý ten nasledujúci rok tak, aby bol lepší než ten predchádzajúci.
Autor: mit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
