neschopnosť riešiť zásadné problémy včas. Má totiž v programe negatívny rekord v počte vládnych návrhov zákonov - iba 4 (slovom štyri). Slabá ľudská pamäť nesiaha tak hlboko do minulosti, aby sme z nej vylovili riadnu schôdzu NR SR s nižšou či porovnateľnou "aktivitou" vlády.
Rozčarujúce je to preto, lebo začínajúci rok je de facto posledný, v ktorom existuje nerušený priestor na rozsiahle reformy socialistického Slovenska. Ten ďalší bude už ťažisko politiky zavesené na vstupe do EÚ a na zápase s okamžitými dopadmi integrácie. A 2005 je už rok predvolebný. Koalícia, ktorej súčasné zloženie je unikátnou a možno dlho nezopakovateľnou šancou prekopať túto krajinu, sa vzhľadom na obrovské množstvo prác teda musí ponáhľať. Isteže v januári ešte nepadá opona, ale naozaj nie je vidieť, prečo sa nedalo prísť na túto schôdzu s poriadnym nákladom najmä zdravotníckej, sociálnej a justičnej legislatívy. Väčšinu z toho, čo sa (dúfajme) navalí vo februári a marci, bolo možné napísať už teraz - keby sa menej sviatkovalo a viac sa cenil čas. Netreba strácať zo zreteľa, že vŕšiť sa budú aj komplikácie - "schusterské" vetá, pokazené hlasovania, "psychomotorické" a koaličné poruchy a iná politická hlušina, ktorú je dnes ťažké predvídať.
Schôdza má dva šlágre - Zákon o zdravotnej starostlivosti (ZoZS) a voľbu n-tého riaditeľa STV. Treba povedať, že Zajacova novela ešte nie je žiadna reforma. Jej zmyslom je iba provizórne zaštopkať diery v systéme tak, aby sa znížili prevádzkové deficity a nastavili trochu racionálnejšie ekonomické vzťahy. To sú tie platby za posteľ a konzum v nemocnici, poplatky za návštevu všeobecných i odborných lekárov a tiež za recept. Dokopy je to cca 6 menených paragrafov, pričom v minulosti sa do tohto zákona rezalo aj podstatne hlbšie. Isteže nie v takých "efektných" partiách - aj preto je mediálny rámus ohromný. Môžeme sa tešiť na parlamentnú rozpravu ako britva, veď napr. taká Katarína Tóthová (už nie je ale poslankyňou) dielo zhodnotila ako "asociálne, protiústavné a nemorálne". Chce sa ukázať na Ústavnom súde, aby nezišla z očí a mysle, pani profesorka. Rastie jej však konkurencia, lebo utekať až na Mazákov dvor s touto novelou plánuje aj Smer.
ZoZP nemá síce ešte reformný rozmer, ale o to väčší, doslova zásadný, je jeho význam politický. Má hodnotu signálu - ak sa koalícia na ňom zadrhne, bude jasné, že na reformy, resp. ich značnú časť, nemá dosť vnútorných síl. Kritickou skúškou prejde najmä KDH, ktoré už raz potopilo so zdravotnou indikáciou Zákon o verejnej službe. Hoci sa to napokon celé obrátilo iba na nominácie do elektrární, je zrejmé, že Zajacov reformný scenár nemá v klube KDH vysoké preferencie. Prípadný krach by pritom neznamenal iba rezignáciu Zajaca, ale predurčil by do značnej miery aj osud ďalších reforiem. Hlasovanie o ZoZS bude preto vôbec najdôležitejšou politickou udalosťou mesiaca.
Minimálne rovnakú sledovanosť bude mať aj voľba riaditeľa STV. Rybníček s vysokou pravdepodobnosťou a asi aj s vysokým skóre hlasov dostane zelenú. Nebolo by asi seriózne tvrdiť, že svojím profilom zapadá do galérie "materákov" a "kubišov", ktorí sa tam vystriedali. Je určite iný a asi aj prvý, ktorý má v hlave ako-tak usporiadané, o čom to je. Je však dôvodná obava, že prielomom ani on nebude. A nebeží tu v prvom rade o vážne manažérske omyly, ktorých sa dopustil na svojom doterajšom pôsobisku.
Nový direktor skrátka príde do abnormálneho systému, ktorý "funguje" zotrvačnou energiou. A ten ho môže iba pohltiť - pokiaľ to nie je Eichler či niekto jemu rovný. Okrem totálneho rozkladu i ROZKRADU STV chýba predovšetkým to základné - objednávka na produkt. STV je dnes jedinou firmou azda na celom Slovensku, do ktorej idú peniaze bez toho, aby bolo povedané, čo má vyrábať. Postup mal byť teda obrátený - najprv mal štát (ak už je nepriechodné ju zrušiť) vypracovať projekt (nie riaditeľ!) a do neho inštalovať generála. Samozrejme, zákonom, ktorý si Rybníček pýta do 2 (!!) rokov, čo je smiešne.
Isteže, kardinálna námietka je, že bolo najmä urgentné odstaviť podarených štatutárov, ktorí v STV už pol roka vládnu. To je pravda, ale bola už aj v októbri, keď podpísali koaličnú zmluvu. Mali sa hneď voliť neštandardné kroky - čiže výnimočnou legislatívou inštalovať nútenú správu. A sme opäť na začiatku, teda pri neschopnosti riešiť zásadné problémy včas.
Otázka, samozrejme, je, že či ohľadom STV vôbec existovala reálna vôľa niečo meniť. Procedúra voľby členov Rady STV i nového riaditeľa ukazuje, že skôr nie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
