400 000 ľudí, ktorí ročne žiadajú v únii o azyl, podávalo prihlášky vo viacerých krajinách.
V minulosti napríklad aj slovenskí Rómovia, ktorých žiadosti odmietli belgické úrady, skúšali ďalej svoje šťastie vo Švédsku či Holandsku. Teraz to už nebude možné. Každá členská krajina EÚ vezme totiž pri podaní žiadosti odtlačok prstov azylanta a zaradí ho do spoločnej databázy. Budú sa na nej podieľať všetky členské štáty únie okrem Dánska, ale tiež Nórsko a Island, ktoré pristúpili k schengenským dohodám EÚ.
Ak EURODAC napríklad v Rakúsku ukáže, že azylant je už evidovaný v Grécku, pretože tam podal svoju žiadosť, keď prvýkrát prekročil hranice EÚ, vrátia ho späť do Grécka, ktorého úrady budú zodpovedné za vybavenie jeho žiadosti. Odtlačky prstov budú úrady odoberať všetkým žiadateľom o azyl nad 14 rokov a v databáze ich uchovajú desať rokov. V niektorých prípadoch budú úrady odoberať aj odtlačky nelegálnym prisťahovalcom, do systému EURODAC ich však nezaradia.
Databáza nebude obsahovať osobné údaje žiadateľov o azyl ako meno či dátum narodenia, čo má zabrániť ich zneužitiu. Nebude ich možné využívať na policajné účely.
Náklady na zriadenie systému EURODAC vyčíslila Európska komisia na 6,5 milióna eúr, každá transakcia má stáť 2,76 eura.
Po vstupe do EÚ sa do systému EURODAC zapojí aj Slovensko a ďalší nová členovia. Predstavitelia komisie sa neobávajú, že by to mohlo fungovanie systému narušiť. Spravodlivosť a vnútro patria totiž medzi oblasti, ktoré EÚ v prístupových rokovaniach veľmi pozorne sledovala a bude tak robiť aj naďalej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
