odštartuje prvá voľba nástupcu prezidenta Václava Havla.
V prvej voľbe prezidenta, ktorá má tri kolá, sa o priazeň poslancov a senátorov uchádzajú štyria kandidáti. Poslanci ODS navrhli svojho bývalého šéfa Václava Klausa, ČSSD nominovala exministra spravodlivosti Jaroslava Bureša, KDU-ČSL presadzuje predsedu Senátu Petra Pitharta a komunisti majú vlastného kandidáta bývalého komunistického prokurátora Miroslava Kříženeckého.
Prvá voľba je trojkolová a ak z nej nevzíde nová hlava štátu, bude nasledovať ďalšia voľba. V prvom kole sa stáva víťazom kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov zo všetkých 200 poslancov a nadpolovičnú väčšinu hlasov zo všetkých 81 senátorov. Ak sa to žiadnemu z nich nepodarí, do druhého kola postupuje kandidát s najvyšším ziskom v snemovni a kandidát s najväčšou podporou senátorov. V druhom kole sa stáva víťazom uchádzač, ktorého podporí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov a nadpolovičná väčšina prítomných senátorov. V treťom kole stačí na víťazstvo nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov a senátorov dohromady.
Medzi jednotlivými kolami je maximálna doba 14 dní. Podľa očakávaní by sa mali všetky kolá konať dnes, ale objavili sa aj špekulácie, že tretie kolo by mohlo nasledovať až na druhý deň.
Podľa predpokladov z prvého kola nástupca Václava Havla nevzíde a budú nasledovať intenzívne vyjednávania a ďalšie kolá. Hoci politické tábory údajne zatiaľ nedospeli k žiadnej dohode, premiér Vladimír Špidla (ČSSD) pripúšťa aj možnosť, že prvá voľba určí nového českého prezidenta.
Ak z prvej voľby nebude jasné meno budúceho prezidenta, do 30 dní musí nasledovať druhá voľba. Zatiaľ nie je jasné, koho strany nominujú, ale za ČSSD by sa mohol uchádzať bývalý premiér a šéf ČSSD Miloš Zeman. Ten zvíťazil vo vnútrostraníckom referende sociálnych demokratov, ale kandidatúru v prvej voľbe odmietol. ODS trvá na svojom bývalom šéfovi Klausovi, KDU-ČSL bude pravdepodobne opäť nominovať Petra Pitharta a komunisti možno vlastného kandidáta nenavrhnú.
Súčasný prezident Václav Havel opustí Pražský hrad 2. februára a je možné, že meno jeho nástupcu dovtedy nebude známe. Prezidentské právomoci v tom prípade až do zvolenia novej hlavy štátu prevezmú premiér Vladimír Špidla a predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Lubomír Zaorálek. Českí politici pripúšťajú možnosť, že v prípade niekoľkých neúspešných volieb Havlovho nástupcu sa parlament rýchlo dohodne na priamej voľbe prezidenta, ktorá má širokú podporu u obyvateľstva. V priamom hlasovaní má podľa prieskumov verejnej mienky najväčšie šance Václav Klaus.
KTO JE KTO
VÁCLAV KLAUS (61) - kandidát ODS
- narodil sa 19. júna 1941 v Prahe
- absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe
- v 60. rokoch pôsobil ako vedec v Ekonomickom ústave akadémie vied, od roku 1971 ako úradník v Štátnej banke československej a dva roky pred novembrom 1989 v Prognostickom ústave ČSAV. Po roku 1989 sa stal federálnym ministrom financií, v rokoch 1992 až 1997 bol českým premiérom a ďalšie štyri predsedom Poslaneckej snemovne
- v roku 1991 založil Občiansku demokratickú stranu (ODS), na čele ktorej stál až decembrového kongresu strany. V súčasnosti je čestným predsedom ODS
- ako jediný zo štyroch prezidentských kandidátov nikdy nebol členom KSČ
- je ženatý a má dve deti.
JAROSLAV BUREŠ (48) - kandidát ČSSD
- narodil sa 8. mája 1954 v Mimoni v okrese Česká Lípa
- absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej
- pred rokom 1989 pôsobil ako sudca na Obvodnom súde pre Prahu 2 a Mestskom súde v Prahe. Po roku 1989 bol sudcom Najvyššieho a Vrchného súdu, v roku 2000 predsedom Vrchného súdu. Vo vláde Miloša Zemana bol ministrom spravodlivosti a momentálne je námestníkom súčasného šéfa rezortu spravodlivosti.
- v rokoch 1986 až 1989 bol členom KSČ
- je ženatý, má dvoch synov.
PETR PITHART (61) - kandidát KDU-ČSL a časti US-DEU
- narodil sa 2. januára 1941 v Kladne
- vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej
- v 60. rokoch pôsobil ako odborný asistent na právnickej fakulte v Prahe, neskôr robotníkom Vodných zdrojov a podnikovým právnikom Riaditeľstva výstavby pracovísk ČSAV. Po podpise Charty 77 sa stal opäť robotníkom. Po revolúcii v novembri 1989 bol poslancom, podpredsedom federálnej vlády. Od roku 1996 je senátorom a s výnimkou dvoch rokov stojí na čele hornej komory parlamentu.
- v rokoch 1960-68 bol členom KSČ, v rokoch 1991 až 1996 bol členom Občianskeho hnutia a od roku 1999 je členom KDU-ČSL
- je ženatý, má syna a dcéru.
MIROSLAV KŘÍŽENECKÝ (56) - kandidát KSČM
- narodil sa 1. júna 1946 v Malšiciach v okrese Tábor
- absolvoval Právnickú fakultu Univerzizy Karlovej
- v roku 1976 sa stal vojenským prokurátorom, po prevrate povýšil na hlavného vojenského prokurátora a námestníka generálneho prokurátora. Po zrušení vojenskej prokuratúry v roku 1994 sa začal venovať advokátskej praxi
- od roku 1978 do novembra 1989 bol členom KSČ
- je druhýkrát ženatý, má dcéru a syna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
