mohli pripomenúť, akí sme si blízki. Zjari 1998 sme hľadali nástupcu po M. Kováčovi rovnakou tortúrou a tiež bezvýsledne. Žiadny zo štyroch kandidátov, ktorí sa včera v Prahe dostali do hry, sa neujal, ba ani sa zvoleniu nepriblížil. Politické strany rozohrali šachy, ktorých cieľom nebolo - ani náhodou - korunovať kráľa, ale dať štyrom figúram, ktoré sa o trón uchádzali, mat.
To sa im aj podarilo, a tak bude Česká republika od 2. februára, keď vyprší mandát Václava Havla, bez hlavy štátu. Podľa českej ústavy by mala nasledovať - do 30 dní - voľba druhá, ktorej sa môžu zúčastniť, na rozdiel od SR '98, aj dnes "zmatovaní" kandidáti. S dosť vysokou pravdepodobnosťou aj druhý pokus bude ale neúspešný. Okrem iného aj to ukázali včerajšie výsledky. Mohli by potom, stále podľa slovenského vzoru a českej ústavy, nasledovať aj ďalšie voľby. Skôr než tretí bankrot je však pravdepodobná zmena ústavy a priama voľba prezidenta, čo je už dlhoročná česká téma. Mala ju v programoch celá súčasná vládna koalícia. Obrovské taktizovanie, s cieľom zvoliť si vhodnú figúru ešte v parlamente, ale prekazilo, aby bola schválená.
To všetko sú také nápadné zhody, že pohľadom zo Slovenska to naozaj vyzerá ako repríza histórie. Tá sa však, ako je známe, opakuje len ako fraška. Ako ale komentovať, keď sa opakuje samotná fraška?
Najväčšiu vinu na krachu nesie najsilnejšia vládna strana - sociálna demokracia (ČSSD). Prebieha v nej ťažký mocenský boj medzi krídlom premiéra a predsedu Špidlu a expremiéra a expredsedu Zemana. Ten už dávnejšie ohlásil, že "v prípade krízy" by bol ochotný "pomôcť" a zúčastniť sa voľby prezidenta - ale až druhej. Pre Špidlu je neprijateľný, keďže jeho návrat do politiky, z ktorej sa dočasne stiahol, by prudko oslabil jeho pozície v strane a de facto aj zložil úradujúcu vládu, keďže najmenší koaličný partner, Unie svobody, už dávnejšie vyhlásil, že v prípade zvolenia Zemana odchádza do opozície. Preto nominovala ČSSD, po maškarnom "vnútrostraníckom referende" (vyhral Zeman, ale 1. voľba sa ho netýka), Jaroslava Bureša. Exkomunistu a exministra spravodlivosti, o ktorom napísať, že je kreatúra, by bolo nezaslúženou lichôtkou. Pritom ďalší v poradí z "referenda ČSSD", nestraník a ombudsman Otakar Motejl, bol naprieč koalíciou prijateľný a mohol mať reálnu šancu na väčšinu aj v PS, aj v Senáte.
Smiešny Bureš nemal šancu, vypadol už v 1.kole prvej voľby, keď viac hlasov získal dokonca aj kandidát komunistov. Ale už samotný fakt, že takéhoto panáka postavila najsilnejšia vládna strana ako svoju nomináciu na nástupcu po Havlovi, je hanbou českej politiky. Skoro rovnakou, ako kandidatúra republikána Sládka pred desiatimi rokmi...
Prehrala aj druhá vládna strana KDU-ČSL a jej favorit, Petr Pithart. Dostal sa do druhého i tretieho kola voľby spolu s Klausom, požadovanej méte sa však nedostal ani na dostrel, hoci Špidla a jeho krídlo ho podporovali. Ukázalo sa ale, že druhá časť ČSSD hrá jednoznačne na ďalšiu voľbu, do ktorej má vstúpiť Zeman.
Pithart by ako prezident aj mohol ujsť, na žezlo po Havlovi nemá česká politika zase taký široký výber. Aj on, hoci dlhoročný disident, je však poznačený stigmou, kvôli ktorej je dobré, že prehral - bol tiež komunistom. Samozrejme, iným než Bureš - vystúpil z KSČ ešte v r. 1968 a neskôr si toto členstvo, vlastnými slovami, "dostatočne odčinil". Ale: Kreslo českého prezidenta je dnes jedinou ústavnou pozíciou vo všetkých východoeurópskych krajinách, na ktorú ešte nikdy nesadol zadok komunistu. Existuje teda akási symbolická prekážka - nech je aspoň táto jediná, posledná stolička ušetrená.
Hoci sa prezidentom nestal, morálnym i politickým víťazom prvej voľby je jednoznačne Václav Klaus. Aj keď analytici prognózovali na poslednú chvíľu prielom Pitharta (vychádzajúc z absurdnej premisy, že v ČSSD dostanú rozum), v určujúcom treťom kole ho Klaus vysoko porazil - 113:84. Čo je skoro šokujúce, voliť ho museli nielen do nohy poslanci a senátori ODS, ale aj cez tridsať reprezentantov iných strán. Ide o zrejmú známku vysokej autority, ktorej sa stále teší. Treba si uvedomiť, že Pitharta porazil o tridsať hlasov v politickej konštelácii, ktorá naznačovala presne opačný výsledok. Resp. by ho dala, keby bolo hlasovanie tajné.
Klaus už ohlásil, že ide do druhej voľby, v ktorej dôjde k súboju gigantov. Nastupuje Zeman. Prognóza je ale jasná - vzájomne sa vybijú. Počet prázdnych odovzdaných lístkov - 84 - je totiž aj množinou tých, ktorí čakajú na Zemana. Špidlovo krídlo a koaliční partneri ho na Hrad nepustia. A v tom je politická výhra Klausa - prieskumy zatiaľ hovoria, že priama voľba by mala byť jeho...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
