tohto roku". Takže dole kabáty a kožuchy - už je tu: Eduard Kukan.
Oficiálne ho "predstavil" - akože prezidentského kandidáta SDKÚ - včera Mikuláš Dzurinda. Ide o jednomyseľné rozhodnutie Prezídia SDKÚ, ktoré prišlo "prirodzene". Pravdivejšie ale je, že to prišlo ako hnačka; v utorok premiér oznámil, že už vybrali na tento post "osobnosť", ktorej sa budú snažiť získať čo najširšiu politickú podporu. A preto meno (v utorok) zatiaľ nezverejnia, veď - teraz počúvajte - Dzurinda chce najprv "rokovať o jeho podpore s koaličnými partnermi". V stredu sám Kukan uzemňoval záujem, že ide o "neoficiálne informácie", ale slovenská verejnosť by mala dostať "dostatočne dlhý čas zoznámiť sa s kandidátmi." To už priháralo a keď včera ráno vyšla v agentúre pozvánka SDKÚ na mimoriadnu tlačovku, bolo vymaľované.
Nominácia, ktorú ohlásila takýmto spôsobom SDKÚ, má tú "výhodu", že sa už nedá veľmi stiahnuť. Kukan "ponuku" prezídia "prijal", takže vysánkovať ho neskôr z kandidatúry by bolo veľkou politickou neokrôchanosťou. SDKÚ svojím ťahom uteká pred konkurenčnými nomináciami koalície v dosť legitímnej nádeji, že Kukan patrí k všeobecne najprijateľnejším postavám slovenskej scény. Takže, ak je už verejne prezentovaný, hľadanie alternatív nenarazí iba na odpor SDKÚ, ale aj verejnosti. Najsilnejší člen koalície teda tlačí partnerov k múru - ak hovoríte o spoločnom kandidátovi, jeden už je nominovaný. A dvaja spoloční byť nemôžu, že?
Čiže priatelia, máte dve možnosti - buď sa pridať, čo mileradi privítame, alebo nepridať, ale potom ste rozbíjači koalície. Typický dzurindovský manéver.
Je preto tiež "prirodzené", že reakcie SMK, KDH a ANO boli zmesou podráždenia a prekvapenia. Nielen preto, že Kukan nie je ich ideálna predstava, ale aj z imidžových dôvodov. Nie je príjemné, keď vás verejne potupia - no nevyzerá smiešne teraz Bugár, podľa ktorého už prišla jar? V skrumáži malých podrazov, ktoré spestrujú koaličné spolužitie, pritom SDKÚ podpásovky vždy iba rozdáva, kým SMK, KDH a ANO sú raz hore, raz dole.
Maďarom a televíznej strane prekáža vypustenie Kukana na dráhu aj strategicky. Tieto dve partaje totiž nemajú na vlastného "koňa" (kto si myslí, že Markíza ešte raz vyrobí "Schustera", je na omyle). Lintnerove slová, že je to niečo absolútne neštandardné, však tiež nie sú presné ani korektné. Pokiaľ oznámeniu nepredchádzala fixná dohoda, že budú v koalícii prezidentské nominácie konzultovať, tak ide "iba" o akési porušenie neformálnych pravidiel.
KDH, naopak, vnútorne krok SDKÚ uspokojuje, pretože chcú a trúfajú si na samostatného kandidáta. Niežeby mal nejaké extra šance - ale: Keď sa Mikloško či Figeľ prebije do druhého kola s Mečiarom, tak KDH má prezidenta... Podpredseda Minárik ani "nepovažuje za rozhodujúce, či sa štvorka dohodne na jednom kandidátovi". A to je už absolútne jasná signalizácia, ktorým smerom sa vyberie KDH... Oni, napokon, ani nemôžu Dzurindovi veľa zazlievať - presne rovnakým štýlom vytiahli rok pred bratislavskými primárkami Ďurkovského, takže SDKÚ sa tiež mohla iba pridať, alebo sa poobzerať po vlastnom nemehle. Možno práve tento príklad inšpiroval Kukana - dlhodobá "promotion" kandidáta, ktorý je navyše aj tak prítomný v médiách, s Ďurkovským vyšla.
Dzurinda včera promoval Kukana ako klenotnicu cností - dlhoročné skúsenosti, čestnosť, tolerantnosť, poctivosť, profesionálna zdatnosť, atď. Úchvatné - skoro na vysvätenie. Len keby nebol tridsať rokov (!!) v tej komunistickej strane. Zľahčovanie jeho minulosti premiérom je - jeho vlastnými slovami - minimálne "nenáležité". Ako veľvyslanec socialistického štátu, bez ohľadu na stranícku pozíciu, bol protagonistom režimu len o trochu menšieho významu než provinčný gubernátor Schuster.
Kukan má pritom aj čerstvejšie vrúbky, ktoré spochybňujú Dzurindove chválospevy. Verejne a preukázateľne klamal v kauze tzv. poľskej šifry. Veľmi pochybná je jeho rola - spolu so samotným premiérom - aj v kauze údajnej nepodarenej kandidatúry Schmögnerovej na akýsi dôležitý post, kde je podozrenie, že informácia unikla priamo z MZV. Napokon, je tu Kukanova pozoruhodná personálna politika na MZV, keď za dodnes nevysvetliteľných okolností nechal v úrade absolútne skompromitovaného štátneho tajomníka z Mečiarovej éry Šestáka a M.Kováča mladšieho poslal ako druhého dôstojníka na veľvyslanectvo do Indie, aj keď tento nemal splnené predpísané kariérne podmienky. A ešte by sa dalo spomínať...
Eduard Kukan bude nesporne silným kandidátom na post slovenského prezidenta. Nie však kandidátom dobrým - pätnásť rokov po prevrate, čo bude termín voľby, by sme si už naozaj zaslúžili prvú nekomunistickú hlavu štátu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
