Práca a zábava
Ako každý au-pair aj ja som mal na starosti dieťa a domácnosť. Moje povinnosti, alebo povinnosti au-pair, spočívajú v základných domácich prácach, žehlení, umývaní riadu, vysávaní a pod. A samozrejme, venovať, starať sa o dieťaťa, prípadne aj viacerým, to záleží v akej rodine au-pair je. Tieto práce sa vyžadujú takmer v každej rodine, avšak záleží len na nej a jej členoch, v akej miere a ako často to budú od vás očakávať, požadovať. Je to individuálne, mal som známych, ktorý to nemuseli robievať vôbec, lebo rodinka mala slúžku na upratovanie.
Môj denný režim bol asi takýto: ráno budíček o 7.00-7.30, pripraviť raňajky pre chalana, o ktorého som sa staral, prevažne cereálie s mliekom alebo nejaký sendvič, a niekedy niečo aj na desiatu. Potom šiel Kriss do školy, kde bol až do 15.-16. h, keď prichádzal domov školským autobusom, ktorý vozí detí ráno do školy a podvečer zo školy. Ak rodina chce, mal by au-pair voziť dieťa až priamo do školy, záleží na tom, v akej lokalite rodina býva. No je lepšie si všetky tieto podrobnosti dohodnúť ešte pred príchodom, aby nebola rodina prekvapená rovnako ako vy. Angličania jazdia na opačnej t.j. ľavej strane no dá sa na všetko zvyknúť, ja osobne som v Anglicku nejazdil, ale aj tak som mal zo začiatku problém sa pozerať na opačnú stranu aj na prechode pre chodcov. Moja osobná skúsenosť s anglickými vodičmi a ich ohľaduplnosťou bola len kladná, dajú vám vždy prednosť na prechode, hoci nájdu sa aj u nich výnimky ako všade.
Potom čo Kriss odišiel do školy som upratal dom, a dal prať, prípadne spravil, čo bolo potrebné. Školu som mal raz do týždňa 3 hodiny. Učenie angličtiny bol hlavný dôvod, prečo som do UK prišiel. Inokedy som trávil čas ako prišlo, kniha, prejsť sa po meste a tak. Rodinka v ktorej som býval mala fenku tak som s ňou chodieval na prechádzky k rieke. Z vlastných skúseností môžem povedať, že každý sa môže naučiť alebo zdokonaliť v anglickom jazyku, no je len na ňom ako. Ak si niekto myslí, že sa na neho angličtina nalepí sama, na to nech rovno zabudne. Áno, je to omnoho jednoduchšie, lebo sa s ňou stretávate na každom kroku a počujete prevažne len angličtinu. A zároveň ste nútení ju aj zároveň používať, praktizovať, a to je tá hlavná výhoda štúdia v zahraničí. Ale faktom je, pokiaľ sa nebudete učiť, žiadne výsledky nebudú.
Čo sa týka cien kurzov, tie sa pohybujú od 100 do 300 libier, aspoň v čase môjho pobytu v Anglicku. Mňa stál kurz 1 raz do týždňa po 3 hodiny počas 7 mesiacov 190 libier, a bol to Basic, vyššie levely Intermediate 230-250 bez učebníc, samozrejme. No napr. v Londýne sa pohybuje cena kurzu okolo 150-350 libier a viac (3 mesiace 2-krát do týždňa). No a čo je najlepšie, keďže nie sme v EÚ, tak musíme platiť viac v porovnaní so študentmi z krajín EÚ. Aj keď je to pre nás dosť drahé, tak prečo nezaplatiť ešte viac... V škole sa určite stretnete s mladými ľuďmi z rôznych kútov sveta. Ja som mal spolužiakov z Japonska, Vietnamu (tehotná mamina), Francúzska, Španielska, Grécka, Rumunska, Češka a, samozrejme, Slovenska. No najviac študentov v oblasti, kde som býval, bolo zo Španielska. Chodievali si do UK len tak na pár mesiacov privyrobiť do hotelov, reštaurácii.
Rodinka
Ako všade na svete aj v UK je veľa rozdielnych rodín. Môžete sa dostať priamo do anglickej poprípade černošskej, židovskej, alebo aj do iných prisťahovaleckých rodín. Tieto informácie si dobre overte ešte pred odchodom. Ak ste sa rozhodli pre vycestovanie prostredníctvom agentúry, je to trošku jednoduchšie. Moja rodinka bola veľmi priateľská a milá. Moja domáca mi rozprávala, akých au-pair mal Kriss predo mnou. Boli to mladí ľudia z rôznych krajín - Maďarska, Slovenska, Francúzska a Nemecka. Boli medzi nimi veľmi dobrí, ale bohužiaľ aj nie. Keďže každý človek je iný a inak vníma okolie a správa sa, a tobôž v cudzine a voči cudzím ľudom, tak to je aj v prípade au-par. Stalo sa, že Kristophera „operka" aj bila, no v momente bola na ulici, keď to zistila jeho mamina. Dokonca jeden chalan z Maďarska ho aj okradol o všetky jeho úspory, čo malo za následok, že už nedôveroval nikomu. Ako mi domáca povedala, boli to pre neho cudzinci, no nemohla to riešiť ináč, vzhľadom na svoje zamestnanie a to že bola sama. Preto ak nemáte vážnejší, serióznejší záujem o túto prácu, radšej NIE, lebo sa to môže dosť vypomstiť vám, ale aj hostiteľskej rodinke. Skúste sa na to pozrieť ich očami. Ak áno, je to úžasná životná skúsenosť, ktorú každému odporúčam. Spoznáte kopec nového a určite vám to veľmi veľa do života aj dá. Mne to pomohlo a mam teraz trošku iný pohľad na svet. Uvedomil som si, čo je pre mňa dôležité, priority - rodina, priatelia a všetko, na čom mi záleží.
Avšak aj tu sa nájdu tienisté prípady keď domáci si „dovoľuje - obťažuje" „operku", ale sú to veľmi zriedkavé prípady takže nemusíte sa teraz rodičia o svoje dievčatá obávať. A ak ide vaša dcéra prostredníctvom agentúry je to nevyhnuté to hneď oznámiť a oni vám sú povinný pomôcť nájsť inú rodinu ak sa ešte rozhodnete ostať, alebo ináč. No pozor, ak chcete zmeniť rodinu tak len trikrát, potom je len cesta domov.
Čo sa týka samotného života v rodine, je to ako u nás a predsa ináč, len oni napr. málo varia, a hlavne cez víkend, keď sa chcú venovať deťom, chodia na výlety, alebo nakupujú. Takže nehrozí také 2- až 3-hodinové varenie v nedeľu, ako je to bežné u nás. Keď je au-pair fakt dobrý a získa si tú rodinu, nie je nič nevídané, aby s nimi strávil aj nejakú dovolenku, no záleží na finančnej situácii rodiny a, samozrejme, aj na vás. Poznal som jedno dievča z Čiech, čo si dalo také podmienky na rodinu, že som až neveril, a predsa ju v pohode našla. Chcela, aby jej rodina zaplatila polovicu letenky, lebo ona autobusom nepôjde, a že ona žehliť a umývať riad nebude, tak musí byť sušička riadu a umývačka, hoci sú to dosť bežné vybavenia hlavne väčších rodín, ale predsa. Jednoducho paráda. Neviem, či je to tou českou povahou, že si všetko vedia viac vydobyť, alebo to možno bola len výnimka. Ktožehovie.
Ešte jednu maličkosť som zabudol a to tú, že v Anglicku sa až toľko v domácnostiach nekúri ako u nás, tak zo začiatku pravdepodobne vám bude v dome zima. Keďže každý dom, alebo „blok" (dvojposchodový viacbytový dom) má samostatné kúrenie prevažne elektrickým alebo plynovým bojlerom tak to zapínajú približne hodinu pre vstávaním ráno a potom až poobede. Cez deň keď nik nie je doma sa nekúri. Je to ekonomické a veľmi rozumné no pre nás trošku je to nezvyk, no dá sa to. Máme sa ešte čo učiť.
Autor: huhu3D
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
