na spájanie (zapínanie) odevu, oba telefóny slúžia vo svojom základe hlasovej komunikácii. Oba telefóny však pracujú na úplne inom princípe. Zatiaľ čo pri klasickom telefóne sa spojenie uskutočňuje pomocou vedenie (po "drôte"), alebo, ako sa dnes veľmi vhodne hovorí - pevnej siete, pri mobilných telefónov je to rádiové spojenie uskutočňované pomocou tzv. mobilnej siete (opäť veľmi vhodné označenie). Mobilný telefón je teda vlastne rádiový prijímač a vysielač. Miesto vžitého mobilu je vhodnejšie označenie rádiotelefón. Kedysi ani Československá republika nezostala veľmi pozadu. Pardubická Tesla vyvinula telefónny prístroj pod názvom AMR. Hlavným nedostatkom tohto systému bol obmedzený počet voľných frekvencií. To sa podarilo vyriešiť až vytvorením tzv. celulárnej siete, t. j. vytvorením jednotnej siete vysielačov s jednotným kmitočtom. Mobilný prístroj AMR s frekvenciu 160 MHz nebol však veľmi praktický, zato však dostatočne ťažký.
Prvý celulárny systém bol uvedený do prevádzky v Spojených štátoch v roku 1979 (AMPS). Po ňom nasledoval v roku 1981 európsky systém NMT, ktorý fungoval najprv v škandinávskych krajinách, potom vo veľkej Británii (neskôr pod názvom TACS), Francúzku, Nemecku (pod názvom C-Net) a tiež vo vtedajšom Československu. Medzi hlavné nevýhody tohto systému patrilo to, že väčšina si ho prispôsobila, takže boli vzájomne nekompatibilné, rovnako ako vlastné mobilné telefóny. Ďalšou nevýhodou bolo nízke zabezpečenie prenosu proti nežiadúcemu odpočúvaniu. Tieto systémy sa radia do celulárnych systémov tzv. prvej generácie.
Impulz na vývoj nového systému bol daný v Európe a to združením "Conference of European Posts and Telegraphs", ktoré od začiatku 80. rokov minulého storočia vytvorilo výskumnú skupinu "Groupe Spécial Mobile" GSM. Skupina mala preštudovať a navrhnúť celoeurópsky komunikačný systém na celulárnom princípe. Nový systém musel spĺňať okrem iného aj tieto kritériá: dobrý prenos reči, nízka cena užívateľských zariadení a lužieb, zmenšenie rozmerov telefónov tak, aby sa dali držať v ruke, kompatibilita s doteaz vyrábanými ale aj budúcimi aparátmi, podpora rozšírených služieb (SMS).
V roku 1989 bol systém GSM transformovaný na "European Telecommunication Standard Institute" (ETSI). Komerčne bol systém odštartovaný v polovici roku 1991 a v roku 1993 už existovalo 36 sietí GSM v 22 krajinách. Hoci GSM vzniklo v Európe, nie je už iba európskym štandardom. Okolo 200 sietí GSM pracuje v 110 krajinách po celom svete, vrátane Spojených štátov. Začiatkom roku 1994 už mala sieť 1,3 milióna účastníkov, v roku 1997 to už bolo 55 miliónov.
Bohužiaľ, aj taká výborná vec, akou mobil určite je, má svoje negatíva. Okrem "neškodného" hyzdenia krajiny vysielačmi je to predovšetkým návyková závislosť na mobile. Tá okrem straty času a prispievania zisku prevádzkovateľom, môže mať aj negatívny vplyv na zdravie užívateľa. Pokusy s krysami vystavenými niekoľkominútovému elektromagnetickému žiareniu mali za následok ich smrť. Je síce pravda, že toto žiarenie bolo asi stokrát intenzívnejšie, než u mobilov, avšak napr. pri jednom telefonáte denne dostaneme rovnaký "výkon" do nášho mozgu za tri mesiace.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.