iba niekoľko druhov rozšírených na brehoch tropických morí, najmä Indického oceánu. Vzhľadom i spôsobom života pripomínajú viac mloky ako ryby. Majú pretiahlo vretenovité telo s končistým chvostom a krátke tuhé prsné a brušné plutvy. Keď sú v kľude, chrbtovú plutvu sklápajú dozadu. Táto prilieha tesne na telo, takže je takmer neviditeľná. Najčudnejším telesným znakom okálikov sú ich veľké vypúlené oči na vrchole hlavy.
Okáliky sa pohybujú plazením, pričom sa posúvajú dopredu striedavým zapieraním prsných a brušných plutiev. Vedia sa však pohybovať aj rýchlo a to skákaním. Skáču tak, že ohnú koniec chvosta, oprú sa o kopijovitú chvostovú plutvičku a prudko sa odrazia od podložky. Dĺžka skoku presahuje dĺžku ich tela. Skáču pri prenasledovaní koristi, červov a drobných kôrovcov. Ich časťou potravou sú maličké kraby Uca. Aktívne sú len cez deň za odlivu mora.
Okáliky sa vo veľkom množstve zhromažďujú na brehoch okolo ústia riek porastených mangrovovými lesmi. Stále nasledujú v tesnej blízkosti more, ustupujúce počas odlivu. Pred prílivom sa sťahujú až nad jeho hornú hranicu, zhromažďujú sa v mláčkach vody a tesne k sebe pritisnuté nehybne spia. Takto aj prenocujú.
Ako prispôsobenie suchozemskému životu okáliky dýchajú tak, že namiesto vody hltajú vzduch a vypúšťajú ho von cez žiabre. Žiabre zvlhčujú vodou nahromadenou v ústnej dutine. Kožu im zasa zvlhčuje vodná triešť z morského príboja. Keď pri silnom vetre a slnečnej páľave tento mechanizmus nepostačuje, podľa potreby sa okáliky vyváľajú v mláčke, od ktorej sa nikdy príliš nevzdiaľujú.
Zložité je rozmnožovanie okálikov. V čase neresenia dochádza medzi rivalizujúcimi samčekmi k urputným súbojom o hniezdne územie. Víťaz sa pustí do namáhavej prípravy hniezda. V bahne nad hranicou morského prílivu ústami vyhĺbi asi pol metra dlhú zvislú chodbu zakončenú komôrkou. Potom chodbu v hornej časti rozvetví, čím získa dva vchody do komôrky, ktorú zaplaví voda. Pri vchodoch navŕši kôpky bahna. Po dokončení celej stavby samček začne rituálne pytačky. Vylezie na jeden z navŕšených kopčekov a predvádza sa. Vztýči chrbtovú plutvu, nafúkne sa a kolísavo sa pohybuje dopredu a dozadu. Nasleduje švihnutie chvostom a výskok do výšky asi 15 cm. Po krátkom oddychu opakuje predstavenie dovtedy, kým nezíska pozornosť a priazeň niektorej samičky. Nasleduje svadobná cesta do hniezda, kde dôjde k nereseniu. Párenie však dvojicu značne vyčerpáva, občas robia prestávky, vystrkujú hlavy z otvorov chodieb a prudko dýchajú. Po vykladení ikier partneri opustia hniezdo a viac mu nevenujú pozornosť. Vyliahnuté potomstvo vyzerá tak isto ako mlaď iných rýb, ale keď dorastie dĺžku asi 2 cm, dochádza u neho k premene. Oči dovtedy normálne umiestnené po bokoch hlavy sa presunú na jej hornú stranu, rybky opúšťajú hniezdo a prechádzajú trvalo k suchozemskému životu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
