odmietol. Rastislav sa rozhodol obrátiť tentokrát o pomoc na byzanského cisára Michala III., ktorý v roku 863 vyslal na Veľkú Moravu vierozvestcov Cyrila a Metoda.
To, o čom chcem písať, sa odohrávalo o 400 rokov neskoršie v polovici 13. storočia. Aj tento Rastislav bol kniežaťom a bol Slovan - Rus. Pochádzal z ruského Černigova a unikal pred hordami Tatárov. Nakoniec si našiel útočište v Uhorsku, na kráľovskom dvore u Bela IV. Rastislav sa stal chránencom uhorského kráľa, ale neskoršie aj jeho rodinným príslušníkom. Oženil sa s jeho dcérou Annou. To, čo som spomenul, sa odohralo približne v roku 1245 - 1249. Kráľ si Rastislava veľmi obľúbil a za jeho verné služby mu poskytol rozsiahle donácie v Abovskej, Sabolčskej a Zemplínskej župe.
Životná púť kniežaťa Rastislava sa ešte neskočila a pokračovala ďalej. Snahou kráľa Belu IV. bolo posadiť svojho zaťa na haličský trón. Okolnosti tomu ale zabránili a snaha kráľa v tomto smere vyšla naprázdno. Hľadal pre Rastislava iné východiská a nové uplatnenie. Chcel zvýrazniť jeho osobu a poskytnúť mu pomoc. Poveril ho významnými funkciami a úlohami na južných hraniciach Uhorska. Knieža Rastislav sa stal správcom Bosny a Mačvy a jeho popularita ďalej stúpala. Nakoniec sa z neho stal bulharský cár a v tomto postavení zotrval až do svojej smrti v roku 1263.
Má nejakú súvislosť postavenie kniežaťa Rastislava aj s našim regiónom? Odpoveď je jednoznačná: áno! Majetky, ktoré v okolitých župách niekedy patrili Rastislavovi, potom v roku 1270, po jeho smrti prešli do vlastníctva magistra Raynolda. Daroval mu ich vtedajší uhorský kráľ Štefan V. Medzi spomínanými majetkami sa nachádzala aj južná časť vtedajšej dediny Ploské, ktorá bola južne od Kráľovského potoka. Dnes sa tejto usadlosti hovorí Kráľovce. A medzi Kráľovcami a Ploským sa nachádzala a aj nachádza hranica medzi Šarišskou a Abovskou župou. Tak tomu bolo v 13., ale aj na začiatku 20. storočia. Dnes obidve obce patria pod okres Košice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
