desaťročia". Tak nazval minister hospodárstva Nemcsics ohlásenie francúzskej automobilky Peugeot Citroen, že sa rozhodla postaviť svoj nový závod v Trnave. A keďže niet nad mediálne skratky, po Nemcsicsovi už papagájuje "investíciu desaťročia" každý.
Ale nič v zlom - je to pravda. Ak teda hovoríme o "zelenej lúke", čiže postavení celkom novej firmy (predaj SPP za 130 mld. Sk je samozrejme transakcia väčšia - ale ide "len" o vstup do existujúceho podniku). Francúzi chcú preinvestovať 710-860 mil. eúr, čo je niečo medzi 28 - 34 MILIÁRD Sk. Aby boli zrejmé miery a váhy - je to asi štvrtina peňazí za SPP, ale s tým, že investícia vytvorí cca 10 tisíc úplne nových pracovných príležitostí (aj s infraštruktúrou a subdodávateľmi). Alebo je to o 2 až 8 mld. viac, ako zaplatil Deutsche Telekom za 49% ST, resp. približne polovica zo sumy, čo útržil štát za všetky privatizované banky dokopy. Ešte z iného pohľadu - do konca roka 2001 (teda bez SPP) pritiekol na Slovensko zahraničný kapitál v úhrnnom objeme cca 150 mld. Sk (ČR napr. 950 mld.).
Trnava teda môže jasať, všetky ódy, ktoré predniesli vzápätí Dzurinda, Nemcsics a Mikloš, v podstate sedia. SR sa pomaly dostáva do hľadáčika investorov, ktorí v prehlbujúcej sa kríze eurozóny hľadajú atraktívnejšie a výnosnejšie lokality na podnikanie. Je možné plne súhlasiť aj s tým, že nebyť obratu v medzinárodnom posúdení Slovenska, čoho určujúcim aspektom sú pozvánky do EÚ a NATO, by takáto masívna francúzska investícia sotva dorazila. O mnohom svedčí aj fakt, že za uplynulý rok (definitívne čísla ale nie sú) sa v disciplíne investície na hlavu obyvateľa SR už prepracovala na druhé miesto vo Visegráde. Peugeot v Trnave je akýmsi symbolickým vyjadrením tohto prielomu, veď v súťaži boli práve konkurencie z PR, ČR i MR.
Problémom isteže je stále vysoká koncentrácia investícií v Bratislave a jej najbližšom okolí. Dá sa navyše predvídať, že so zvyšujúcim sa objemom "devízových" vstupov budú regionálne rozdiely aj v tomto ešte narastať. Na strane druhej, nejde o nič nezvyčajného, podobné a väčšie disproporcie medzi priemyselnými centrami a vidiekom vládnu aj inde. Nie sú totiž vôbec pravdivé názory, že také regionálne asymetrie, aké sú napr. medzi BA a KE krajom, neexistujú nikde v Európe. Absolútny nezmysel - sú temer všade. Nepomôže nám na východe vyplakávať, ani veľmi žobrať o regionálnu pomoc z EÚ, až tam budeme. Kľúčom je pracovať a podnikať - to sú atribúty, ktoré pritiahnu aj investície. Nepritiahnu ich, naopak, napr. štatistiky, že na východe je dlhodobo najvyššia práceneschopnosť. Ani výskumy, ktoré upozorňujú, že väčšina dlhodobo nezamestnaných pracovať vôbec nechce.
Trnavská investícia má však aj svoju odvrátenú tvár. A nie je ňou, ani náhodou, absolútne nezmyselný postreh, že Slovensku hrozí jednorozmerná orientácia vývozu, keďže Volkswagen dáva už dnes jednu pätinu celého exportu. To je dobrá logika - keby Peugeot neprišiel, tak budúca recesia na trhu automobilov sa nás netýka. Rozumiete tejto ekonomike: Nevýhodou toho, že vyhrajete milión, je, že vám ho môžu ukradnúť.
Problematická sa rysuje iná vec - výkup pôdy od majiteľov pozemkov, na ktorých bude závod postavený. Zo včerajšej popisky v Pravde idú zimomriavky. Obec, resp. štát už začali rokovania s vlastníkmi a dávajú - podľa primátora TT Bošňáka - "veľmi korektnú ponuku". Čujte, čujte: Trinásťnásobok ÚRADNEJ CENY. Nuž, to je jednoducho svinstvo. V situácii, keď Mikloš odhaduje ročný výnos pre rozpočet, po spustení výroby, na 10 miliárd Sk, môže 130 Sk za meter štvorcový akceptovať iba kompletný idiot.
Musí - doslova. Mráz behá z toho, že v SR dodnes platí boľševický stavebný zákon, ktorý v prípade "verejného záujmu" pozná inštitút VYVLASTNENIA. Aby nedošlo k omylu - tento, dá sa povedať najdrastickejší typ zásahu do vlastníckych práv, existuje všade vo svete. Verejný záujem je verejný záujem. Ide ale o spôsob - v SR vám môžu konfiškovať majetok bez ohľadu na trhovú cenu, či aspoň jej znesiteľné priblíženie. Teda za tzv. úradnú, či nejaký jej smiešny násobok. Tak to skúšali aj v Česku, kým neprišla precedentná kauza Regecová - tridsaťročná kaderníčka z Kopřivnice, ktorá odmietla prijať štátnu almužnu, sa obrátila na ústavný súd a vyhrala - konkrétne miesto niekoľko stotisíc 20 miliónov. Zacvakal ich napokon investor.
Bude zaujímavé sledovať, či sa v procese vykupovania pôdy nechajú vlastníci ostrihať ako ovce, alebo chytia pevne šťastie, ktoré im osud a Peugeot priniesli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
