zasiahli Česko, juhovýchodné Nemecko a Rakúsko. Keď sa rozvodnila Labe, svoje domovy muselo opustiť na 200 000 ľudí. A historické Drážďany sa, ako povedal jeden televízny reportér, zmenili na "Benátky na Labe". Voda odplavila roky práce na obnove východného Nemecka po zjednotení.
Život pri riekach sa stal nebezpečnou záležitosťou, ohrozujúcou ľudské životy a devastujúcou podniky aj súkromné bývanie. Iba pol roka po záplavách storočia v Čechách a východnom Nemecku vystúpila Labe začiatkom roka 2003 znova z brehov. Na vine je podľa odborníkov človek. Jednou z príčin je ničenie životného prostredia, ktoré vedie ku globálnemu otepľovaniu. Druhou príčinou je výstavba. Dažďové zrážky v častiach Rakúska a Nemecka dosiahli v auguste najvyššiu úroveň za vyše storočie. Túto vodu musí zem vsiaknuť čo možno najrovnomernejšie. To však sťažilo vyrovnávanie korýt riek a výstavba. Podľa profesora Jürgena Pohla z bonnskej univerzity "nárast výstavby v nížinách zvyšuje nebezpečenstvo záplav pre ľudí bývajúcich pozdĺž dolných tokov." Elisabeth Kochová z rakúskeho centra pre meteorológiu a geofyziku uviedla, že najviac zasiahnuté boli horné a dolné Rakúsko a Salzburg a v niektorých oblastiach dosiahli dažďové zrážky úroveň, akú od začiatku meraní pred vyše sto rokmi zatiaľ nezaznamenali.
Jej slová potvrdila nemecká meteorologická služba, ktorá spresnila, že v horách pri hraniciach s Českom namerali 317 litrov zrážok za 24 hodín - čo je najviac od začiatku merania v roku 1870. Sme svedkami prvých náznakov klimatickej zmeny. Za posledných 10 rokov boli letá oveľa horúcejšie a daždivejšie, čo je dôvod vysokej vlhkosti v atmosfére. Podľa iných odborníkov sa však záznamy robia príliš krátko na to, aby sme mohli s istotou tvrdiť, že sa klíma mení. To je však iba malá útecha pre státisíce ľudí, ktorí žijú pozdĺž riek.
Autor: Halle (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
