definitívne stroskotal a treba pre ňu vybrať ako cieľ inú kométu. Mala to byť prvá misia, ktorej cieľom bolo pristátie modulu na kométe.
Vesmírne sondy doteraz okolo komét iba preleteli:
- 1986: Doslova armáda výskumných vesmírnych lodí, okrem iného ruské sondy Vega a japonské Suisei a Sakigake, sa vrhla na Halleyovu kométu. Najbližšie - na necelých 600 kilometrov - sa ku kométe dostala v noci z 13. na 14. marca sonda Giotto. Poslala snímky jadra v tvare zemiaka a údaje, ktoré dokazujú, že kométy obsahujú zlúčeniny z uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka, teda základných prvkov potrebných pre vznik života.
- 1992: Sonda Giotto na svojej ďalšej ceste vesmírom preletela v 200-kilometrovej vzdialenosti od kométy Grigg-Skjellerup. Technici sondu opäť prebudili k životu a zmenili nasmerovanie antény. Giotto bola mimo prevádzky po tom, čo ju poškodil kozmický prach počas priblíženia k Halleyovej kométe.
- 2001: Americká sonda Deep Space 1 urobila zo vzdialenosti 2200 kilometrov čiernobiele a infračervené zábery Borelliho kométy. Asi 220 miliónov kilometrov od Zeme zozbierala údaje o zložení plynov a magnetického poľa kométy.
- 2002: Americká sonda Contour mala počas letu sledovať dve kométy. Štart bol bezproblémový, ale pri vystrelení na svoju vnútroplanetárnu obežnú dráhu sa odmlčala. O niekoľko týždňov neskôr s ňou vedci stratili kontakt.
- 2003: Najneskôr do 31. januára mala odštartovať ku kométe Wirtanen európska sonda Rosetta. Vo vzdialenosti 675 miliónov kilometrov od Slnka sa mala Rosetta v roku 2011 priblížiť ku kométe, ktorú by spočiatku paralelne sledovala. V roku 2012 mal na kométe pristáť malý modul. O rok neskôr bol plánovaný koniec misie.
- 2004: Sonda Stardust pôjde po stopách kométy Wild 2. V roku 2006 sa má vrátiť so vzorkami kómy, ako sa nazýva plynný obal vlasatice. Ďalšia sonda Deep Impact uskutoční pokus, v ktorom vystrelí do jadra kométy masívny medený blok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
