minulosti, keď dámy zväzovali rôzne prísne zákazy, príkazy a tabu, tešili sa všetky práve na toto obdobie.
Ženské fašiangové podujatia sú stopami po dávnych slávnostiach, napríklad rímskych matronáliách i skvelých oslavách bohýň, akými boli Junona, Demeter a Diana. Chlapi vždy museli strpieť aj nepopulárne fašiangové kúsky roztatárených žien. A to aj na konzervatívnom Slovensku.
Preto si na vidieku mládenci i chlapi dodnes užijú babských žartov a nezbedníctiev najmä na priadkach a páračkách. Ešte bujarejší býva ženský podiel na sprievodoch masiek a maškár. Pod najdivokejšími zamaskovancami sa skrývajú i za mužov popreobliekané
dámy, ktoré občas veľmi neľútostne parodujú typicky chlapské zvyky a vinníkov trestajú. Tým najmiernejším trestom je napríklad odlovenie hociktorého pána, vrátane starostu a jeho oholenie - s pomocou kúskov ľadu a polienok. V celkom nedávnej minulosti bývala odvážnou trúfalosťou ženská fašiangová okupácia krčmy. Vpád sukien na toto, na vidieku ešte celkom nedávno výsostne chlapské územie, býval slávny a niekde má dodnes podobu slávnej babskej zábavy. Na ňu však dámy obyčajne milostivo pozvú aj partnerov.
Veľmi nekompromisné formy babských zábav v minulosti v niektorých mestách vyžadovali ,aby cteným občiankam a zákazníčkam dodali pekári, cukrári, mäsiari či ovocinári náležité zásoby na veľkú hostinu. Za peniažky z obecnej pokladnice museli radní páni kúpiť zopár sudov kvalitného vína. Mali za povinnosť dámy i pekne - rúče obsluhovať a znášať ich figliarstva. A to až do bieleho dňa, pretože zlatým pravidlom "babskej" je, že domov sa smie ísť až ráno.
Bohyňa lovu Diana sa zrejme dodnes usmieva nad fašiangovými poľovačkami žien. Traduje sa totiž, že ktorá deva cez fašiangy, keď je slečnám dovolené stvárať oveľa viac ako v iných častiach roka, neuloví svojho budúceho, má dôvod na plač. Vyjadrujú to i známe slová fašiangovej pesničky: Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti, staré dievky plačú, že sa nevyskáču.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
