naďabíte na také pohľadnice, ktoré už fakt do zbierky patria. Avšak pri pohľade na ne vás možno tiež napadne. Ako vlastne pohľadnice vznikali.
Najstaršími a dnes najcennejšími pohľadnicami sú litografie - kameňotlač. Prvú litografickú dielňu založil v roku 1799 v Bavorsku pražský rodák Alois J. F. Senefelder. Pri tejto náročnej a pomalej technike grafik rozkreslil zrkadlový obraz mastnou litografickou kriedou na litografický kameň (jemnozrný vápenec). Pri čiernobielom vyhotovení sa vyleptali až štyri kamene, aby sa dosiahlo potrebných odtieňov. Pri celofarebnom vyhotovení sa bolo potrebné pripraviť 10 - 12 kameňov. Každá farba alebo odtieň sa tlačili na papier zvlášť. Na nepokreslenej ploche sa leptadlom (zmes vodného roztoku, arabskej gumy a kyseliny dusičnej) zaplnili póry na povrchu vápenca. Mastná kresba odpudzovala leptadlo a farbu prijala. Tá sa pod lisom odtlačila na papier. Výsledná štruktúra obrazu bola jemné bodkovaná. Každá z takto vyrobených pohľadníc bola malým umeleckým dielom. Tieto pohľadnice z prelomu 19. a 20 storočia sú väčšinou viaczáberové a ich vzhľad dokresľujú rôzne ornamenty, rámčeky a rôzne drobné kresbičky. Rovnako aj nápis je graficky upravený.
Na sklonku 19. storočia sa rozšírila menej náročná a lacnejšia svetlotlač. Tú zdokonalil český maliar a fotograf Jakub Husník v roku 1868. Svoje objavy uplatnil v pražskom reprodukčnom ústave, firma Husník a Häusler. Tlačenú plochu pri svetlotlači tvorí chrómová želatína na skle, do ktorej bol skopírovaný tónový negatív. Po osvetlení dochádza k stvrdnutiu želatíny na viac exponovaných miestach. To znamená, že tvrdší povrch farbu príjme a odtlačí, mäkší zas farbu odpudí. Svetlotlač pripomína fotografiu, ale pri dostatočnom zväčšení je poznať charakteristický raster.
Koncom 90. rokov 19. storočia sa začína pre výrobu pohľadníc používať kníhtlač, ktorá je známa už od 15. storočia. Pretože kníhtlač i svetlotlač bola v čiernobielom vyhotovení a ľudia si priali farbu, tak ako u litografie sa pohľadnice ručne kolorovali pomocou šablón.
Na prelome 20. storočia sa začína používať hĺbkotlač. Jej podiel na výrobe pohľadníc však bol pomerne malý, pretože hrubý papier používaný k hĺbkotlači sa zle hodil na kolorovanie. Hĺbkotlačové pohľadnice boli v hnedom alebo zelenom tóne. Sú najdokonalejšou reprodukciou fotografického negatívu, pretože nemajú žiaden raster. Najväčší rozmach dosiahla hĺbkotlač v 30. rokoch minulého storočia.
Zároveň s hĺbkotlačou nastúpila farebná tlač. Hlavne drážďanská firma Stengel & spol. a pražská firma Ledere a Poper obohatili trh žánrovými reliéfnymi pohľadnicami tlačenými touto metódou.
Po prvej svetovej vojne začína prevládať ručne kolorovaná pravá fotografia. Fotopohľadnice sa kolorovali pomocou šablóny, cez ktorú sa farba striekala alebo nanášala štetcom
Prevrat vo výrobe pohľadníc nastal zavedením Bromografie - fotochemického rozmnožovania negatívu na kotúčový fotografický papier. Aj tieto pohľadnice sa dali tónovať, ale iba ako celok. takéto pohľadnice sa tlačili až do 60. rokov minulého storočia.
Potom nastúpil ofset, ktorý dal pohľadniciam prírodnú farbu a ním sa tlačia až dodnes.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
