Drietomského. Program koncertu bol pestrý a o tom, že sa naozaj bude na čo pozerať nás presvedčila aj plne obsadená sála. S malým oneskorením sme sa napokon dočkali - na pódium vystúpili nielen študenti, ale aj profesori školy. A, samozrejme, hneď za nimi dirigent. V programe však bol uvedený p. Drietomský, no pred orchester predstúpil Maroš Potokár. Úvodnú skladbu, Beethovenovu ouvertúru Egmont, oddirigoval naozaj skvele. Bol to úžasný pohľad sledovať, ako dokáže zo seba a z orchestra vydať maximum. Nedalo nám preto neopýtať sa, ako sa študent - huslista dostal k dirigovaniu. Odpoveď som našla u p. Drietomského: "Maroš je môj žiak, študuje u mňa tretí rok dirigovanie. Je to talentovaný mladý muzikant, a kedže tento koncert bol pod mojou správou a ja som jeho profesor, tak si myslím, že ak si chceme vychovať dôstojných a kvalitných nástupcov, tak im musíme dať šancu." A Maroš nám svojím výkonom skutočne dokázal, že je hodný dirigentskej paličky. Po neutíchajúcom potlesku už na pódium vystúpil piatak Mikuláš Duranka, žiak p. prof. Mgr. art. Petra Slávika. Umenie hry na trúbku nám predviedol v Koncerte pre trúbku a orch. od Z. Křížka. Vďaka svojej perfektnej pripravenosti podal skutočne skvelý výkon, čo prítomní poslucháči v sále aj patrične ocenili hlasným potleskom. Záverečnou skladbou večera bola Česká suita op.39 Antonína Dvořáka. Bolo to ozaj grandiózne ukončenie - užasná hra sláčikov, sól flauty, hoboja... Pastva pre oči ale hlavne pre uši. Už len kvetinové gratulácie, posledný úklon a všetci spokojne odchádzajú. My sme však ešte chvíľku spovedalai aj riaditeľa konzervatória, Mgr. Art. Bartolomeja Buráša, ktorý sa koncom minulého roka spolu s komorným orchestrom školy vrátil z južného Talianska. A ako sa dostali až tak ďaleko? "Táto spolupráca je s talianskym partnerom, ktorý je riaditeľom konzervatória v Cosenza. Tohto roku sme odohrali 11 koncertov pre školy aj pre váženú spoločnosť. Repertoár bol prevažne klasický, najmä Mozart, lebo taliani ho zbožňujú. Záver väčšiny našich koncertov bola Tichá noc, ktorú sme si zaspievali najprv po slovensky, potom po taliansky, a potom bez slov. Prinesie to takú príjemnú vianočnú atmosféru, aj medzinárodnú, lebo hudba je bez hraníc. Potom človek s koncertu odchádza s takým dobrým pocitom, že sme sa zblížili." A na mnohých zájazdoch sa občas vyskytne nejaký trapas. Tento rok bol však akýsi kľudný... "Nie. Mohol by som hovoriť zážitky z predchádzajúcich rokov. Tentokrát bolo všetko zabezpečené po každej stránke. Len študenti sa v decembri kúpali v mori, čo som im veľmi striktne zakázal. V tomto čase nie je bežné kúpať sa v mori, len my, slováci, sme náchylní na porušovanie takýchto pravidiel." Nuž, všetko dopadlo na výbornú, všetci sa vrátili domov celý a opäť, hor' sa do práce! A ak náhodou máte večer 22.januára čas, určite si nenechajte ujsť koncert najlepších študentov školy v Dome umenia (Bužňa) v Košiciach. O svojich kvalitách vás študenti veľmi radi presvedčia.