ročník na strednej. Znie to úžasne v ušiach každého stredoškoláka. Cieľom jeho očakávaní určite nie sú maturity, ale čosi optimistickejšie práve stužková.
Veď kto by sa nechcel popýšiť zelenou stužkou na bunde, s ktorou si hrdo vykračuje po ulici s dobrým pocitom, že mu ostáva už len niekoľko mesiacov... Tí, ktorí to už majú za sebou určite vedia, že je to nie je príliš jednoduchá záležitosť. Vybavovanie miestnosti, zháňanie DJ-a, nacvičovanie programu, k tomu bezpochyby patrí. Avšak nie všetci štvrtáci majú v tomto období podobné problémy. Niektorí to vyriešili bez akýchkoľvek stresov či hysterických záchvatov. Jednoducho stužkovú nemajú. Medzi takéto triedy patrí aj 4.D na Dopravnej priemyslovke v Košiciach. V ich prípade bola stužková tou najlacnejšou a najrýchlejšou záležitosťou jedna triednicka hodina, na ktorej dostali chlapci stužky a šli domov. Žiadne prípravy, žiadne ceremónie, žiadne výdavky. A prečo sa takto rozhodli? Ako sami povedali: "Hlavným dôvodom bolo to, že od prvého ročníka netvoríme dobrý kolektív. Nevedeli sme sa dohodnúť čo vlastne chceme." Rovnaký názor zdieľa aj ich triedny profesor p. Lechner: "Každá trieda sa už dlhšiu dobu vopred skladá na túto príležitosť. Oni však nie, preto nemali ani finančné prostriedky."
To, že to bolo ich slobodné rozhodnutie potvrdil aj riaditeľ p. Mikuláš Kissi: "Vedenie školy im stužkovú nezákazalo. Spolu s triednym profesorom sme sa snažili ich dotlačiť aspoň k tomu, aby sme zorganizovali spoločnú triednicku hodinu, na ktorej sme im odovzdali stužky. Myslím, že stužková je záležitosť predovšetkým žiakov, ich rodičov, pre nás učiteľov je len pocta, keď sme pozvaní."
Jablkom sváru okrem iného boli aj nezhody medzi zástupkyňou a týmito študentmi. To, že zloženie ich triedy je čisto chlapčenské dali najavo aj svojím maturitným oznámením, na ktorom sa objavili "ilustrácie", ktoré vedenie posúdilo za neprimerané. "Sú tam naše mená, logo našej školy, nezdalo sa nám to vhodné, nemohli sme s tým súhlasiť. A to, či aj napriek našemu zákazu, tieto pozdravy rozposielali, my ustrážiť nemôžeme." K dispozícií mali dve verzie. Pod nátlakom svojich nadriadených boli nútení jednu z nich stiahnuť a vrátiť. Toho, že ich vzhľad vyvolá vlnu nespokojnosti, si boli plne vedomí. Ale... "Jednoducho sa nám to páčilo, dalo sa však očakávať takúto reakciu." Je pochopiteľné, že z nariadenia zástupkyne boli sklamaní, ale napokon sa im podarilo uzavrieť kompromis. Nežiadúce časti sa dokreslením prekryli a takto sa im aspoň čiastočne podarilo upokojiť rozvírenú hladinu.
A aké bolo vyjadrenie riaditeľa školy na záver? "Za to, ako sa rozhodli, ich neodsudzujem, sú akí sú, ale sú naši." Týmto sa kauza "študent verzus profesor" ukončila. Navždy sa zachová v pamäti stužková... nie každému to niečo hovorí. Veď napokon, nikde nie je napísané, že všetci musia súhlasiť so zvykmi či názormi ostatných.
Autor: Marianna KUZMOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
