zvuk, než je reálna výbušnosť látky, ktorá sa ukrýva vnútri.
Predseda ANO účelovo resp. účelne spojil dve kauzy, z ktorých mu vyšlo, že sa "začína báť konania svojich koaličných partnerov". Policajné preverovanie hostí v hoteli Hubert, kde trávil Silvestra, malo údajne za cieľ zbierať kompromateriály na jeho osobu. To po prvé. Po druhé má Rusko v držbe kazetu s nahrávkou, ktorá dokazuje, že je odpočúvaný. Jedno i druhé môže byť subjektívne z Ruskovho pohľadu isteže vážny problém. Fakt je ale ten, že do reality musel ešte namiešať značnú porciu predstavivosti a podozrievania, aby mu zo súbehu týchto informácií vyšlo, že tandem KDH a SDKÚ prechováva voči jeho osobe, resp. jeho strane, zlovestné úmysly.
Ruskova legenda má hlboké trhliny; keby premiér poslal do hotela policajtov špeciálne s úlohou nájsť naňho diskreditačnú látku, asi sotva by to skúšal cez Palka, o ktorom sa naozaj nedá povedať, že by bol intímnym politickým druhom premiéra. Dzurinda ani cez Palka nešiel - ten sa o veci dozvedel až neskôr. Navzdory tomu Rusko obviňuje aj KDH, hoci ono s tatranskou raziou naozaj nič nemá. Každý vie, že medzi premiérom a ministrom vnútra nie sú také priateľské vzťahy, aby spoločne konšpirovali na pomedzí zákona proti inej koaličnej strane. Keby si chcel predseda vlády zistiť pre súkromnú potrebu, s kým sa Rusko zabáva v tatranských hoteloch, našiel by aj diskrétnejší spôsob, než je policajný výsadok. Sám Rusko vie, že Dzurinda šiel po Černákovi, ktorým je už skoro posadnutý. Až do tej miery, že si v jeho prípade počína navýsosť neštandardne.
Omnoho vážnejšou vecou je odposluch. Toto sa musí objasniť, ak sa len príbehy s odpočúvaním politikov nemajú stať svojráznym slovenským folklórom. Pokiaľ bol Rusko odpočúvaný bez povolenia sudcu, ide o jasné porušenie zákona a to s vysokou pravdepodobnosťou štátnym orgánom. Rusko vedel o existencii kazety minimálne už týždeň skôr, než vyzvonil celé do médií a vyrobil cirkus. Mal podať trestné oznámenie, bez ohľadu na politické konzekvencie. Pokiaľ teda nemá náhodou dôvod predpokladať, že odposluch je legálny...
Ak bol predseda ANO odpočúvaný nelegálne, čo je bohužiaľ pravdepodobnejšie, tak má iste dôvod na znepokojenie. A azda aj na nedôveru voči koaličným partnerom - podľa toho, do akej miery si myslí, že siaha vplyv SDKÚ či KDH na chod SIS. Pretože je už kuloárne známe - a on to musí tiež vedieť - že kazeta nepochádza z ministerstva vnútra. Navzdory tomu v sobotňajšej NO tvrdí, že "nahrávka vznikla jednoznačne buď v SIS, alebo na MV". Ale: Ak Rusko pozná "zdroj", identitu ktorého nechce prezradiť, tak musí poznať aj "výrobcu" záznamu. Prečo potom rozpráva do novín v alternatívach?
Summa summarum - Ruskov výklad je natoľko nekoherentný, že ak naozaj verí svojej obžalobe, tak ide o mentálny problém. "Kauza Hubert" je proste banalita. Odposluch je síce pekné svinstvo, ale bez najmenšieho dôkazu, že z podnetu, či s vedomím koaličných partnerov.
Nie je vôbec vylúčené, že predseda ANO sa stal obeťou spravodajskej hry. Riaditeľ SIS je ohrozený druh, jeho život visí na tenučkom vlásku, že kedy nájde koalícia prijateľnú náhradu. Keby sa chcel Vladimír Mitro silou-mocou zachrániť, nič lepšieho by nevymyslel, než rozškriepiť koalíciu do tej miery, že bude neschopná rozhodovania. Spôsob, akým sa do kauzy s odposluchom vtiahol denník SME, a konanie vyšetrovateľa, ktorý sa angažoval, fakticky ani nič iného než spravodajskú hru nepripúšťajú.
Ide len o to, že z ktorej strany. Môže ju totiž hrať aj samotný Rusko. A má na to - okrem osoby poradcu, ktorý je známou figúrou z prostredia SIS - aj reálny motív, ktorým sa ani netají: Dostať nomináciu ANO do SIS po tom, čo prvý pokus preniknúť na post námestníka sa nevydaril. Treba vidieť, že Ruskova kauza padá do poriadne pohnojenej pôdy, keď vrcholí zdesenie z nedávneho článku v britskom Jane°s Intelligence Digest, kde bola Mitrova služba hodnotená tak, že sa v ničom neodlišuje od Lexovej SIS - teda okrem pokusu o únos a vraždu.
Nech je ako chce, s tajnými službami a odposluchmi chodia do médií iba nezrelí, infantilní politici. Nesmierne to napína spoločenskú atmosféru, štát trpí na prestíži aj imidži a pritom publicita absolútne ničomu nepomáha. O čo lepšia bude Ruskova vyjednávacia pozícia v utorok na koaličnej rade? Dzurinda predsa vie, že nech dnešný výkonný výbor ANO prijme akékoľvek podmienky, odchod z koalície je planou vyhrážkou. Verejný nátlak cez médiá iba zhoršuje vzťahy a zužuje manévrovacie polia.
Politický aspekt je však v tejto chvíli až sekundárny. Primárna je podlžnosť voči občanom: Vyšetriť odposluch a urýchlene riešiť problém SIS, ktorý sa ukazuje ako nanajvýš urgentný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
