malo hlasovanie aklamačný ráz i atmosféru, 147 za zo 147 prítomných si pamätáme len z čias komunizmu. (Akurát raz bolo aj 150 zo 150 - v marci °94, keď sa hlasovalo o predčasných voľbách, to si však Mečiar pomohol lsťou.)
Udalosť si nezaslúži také dekorácie, aké dostala. Teda pátos mimoriadnej schôdze, slávnostné prejavy a pod. Všetka tá sláva spojená s EÚ sa ešte bude reprízovať hneď niekoľkokrát. Uznesenie o referende nie je ani referendum samotné, nie je ani referendum už úspešné, neznamená pozvanie, začiatok ani ukončenie prístupového procesu, ratifikáciu ani vstup, navyše k ničomu nie je ani ústavne nutné. Slovensko by mohlo ísť do EÚ aj bez referenda, ani Brusel ho nepýta. Príznačné je, že v susedných štátoch usporiadali mimoriadne schôdze parlamentov po summite v Kodani, kde sme dostali pozvánky. Akurát v Bratislave sa nekonalo nič, hoci 13. december 2002 bol x-krát "historickejší" moment, než včerajšie schválenie referenda...
V máji teda bude referendum, ktoré tematicky ovládne verejný priestor. Môžeme sa tešiť na vládnu kampaň. Úplne zbytočnú, pretože podpora verejnosti je vysoká a nevidieť dôvod, ktorý by ju mohol zlomiť (posledný výskum je o 74%- nej podpore pri 71%-nej účasti). Reči o tom, že s pozitívami sa budú vysvetľovať aj negatíva, sú tiež dekoračné. Kampaň je vždy len kampaň a doterajšie osvetárske seriály k NATO i EÚ už dostatočne odhalili marketingovú kultúru štátnych i treťosektorových propagandistov.
Samozrejme, navzdory preferenciám z prieskumov je isté riziko, že účasť nedosiahne 50 percent a plebiscit by bol neplatný. Doteraz malo totiž každé referendum nižšiu návštevnosť, než hlásili sociológovia. To by však bola iba komplikácia pre vládu, možno aj hanba, nie však príčina, ktorá by zahatala vstup do EÚ; neplatné je neplatné, neznamená nie. Rozhodol by parlament, čoho sa ale nezbaví ani vtedy, keď bude ľudové hlasovanie úspešné. Čiže hlášky - napr. Ficove - že v prípade neplatnosti referenda by mala vláda odstúpiť, sú úplne smiešne. Mimochodom, kvórum päťdesiatich percent v mnohých iných krajinách ani neexistuje. V Maďarsku stačí k platnosti napr. 25 percent, niekde neexistuje žiadne kvórum.
Do Európskej únie už proste pôjdeme, aj keby sme nechceli. Integrácia funguje v tejto chvíli už s takou gravitačnou silou, že Slovensko nemôže ostať bokom. Problém je, že nadchádzajúca kampaň bude predovšetkým o životnej úrovni, cenách, mzdách, dotáciách a pod., skrátka sumári výhod a nevýhod tak, ako sa politika nazdáva, že ich budeme pociťovať. Pritom, nech to znie akokoľvek ignorantsky, samotný deň D - 1.máj 2004 - už žiadnym veľkým zlomom nebude. Neradi o tom politici rozprávajú, ale najväčší krok k európskej integrácii bol urobený už dávno liberalizáciou obchodu, konvertibilitou meny a pod. Isteže, zdvihnú sa citeľnejšie ceny, za nimi budú pochodovať mzdy, ale bude to mať plazivý priebeh, žiadne jednorazové šoky sa konať nebudú.
Toto všetko ľudí určite zaujíma a majú právo na informácie. Smutnejšie je, že obsah kampane sa asi minie s témou, ktorá je dlhodobo oveľa aktuálnejšia. Teda s problémom budúcej podoby Európskej únie. Napríklad otázka, že či bude mať EÚ svojho prezidenta, alebo zostane na princípe rotujúceho predsedníctva, je aj z hľadiska SR a jej občanov oveľa dôležitejšia. A podobných rébusov, ktoré opätovne v týchto dňoch lúska európsky konvent, je celý rad. V zásade ide o spor, či bude EÚ štátom s federálnymi prvkami, alebo zostane fungovať na medzivládnom princípe. Práve včera sa napr. dostali v E-konvente do konfliktu malé štáty (podporované Britániou) s osou Berlín-Paríž.
Hrá sa o to, že koľko moci získajú nadnárodné štruktúry, a koľko zostane národným vládam. Ak bol včerajšok v NR SR v niečom pozitívny, tak príspevkami niektorých rečníkov, kde sa objavili predstavy, ktoré bude SR preferovať. Môže sa mnohým zdať, ale to nie je vôbec teoretická dišputa; v EÚ už dlhodobo vyhrávajú centralistické a socialistické trendy. Slovensko, ktoré dnes plachtí opačným smerom, by teda mohlo a malo svojím maličkým dielom prispieť k obratu. Napríklad: V návrhu ústavnej zmluvy EÚ, o ktorej sa rokuje v týchto mesiacoch, je aj nemecký návrh na harmonizáciu priamych daní právnických osôb. Pre SR a mnohých iných kandidátov - Estónsko, MR - by bol hotovou katastrofou. Takže vetovať. A podobne - takéto veci by sa mali diskutovať, aby sme vyvíjali tlak na politikov. Názory jednotlivých strán na budúcu tvár Európy totiž neboli vo volebných programoch a formulujú sa práve v týchto dňoch. Preto vyzerá celé referendum skôr ako odpútavanie pozornosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
