spoločnom stretnutí s rezortnými ministrami z 13 kandidátskych krajín to včera v Bruseli povedala komisárka pre životné prostredie Margot Wallströmová.
Slovensko i ďalších budúcich členov zároveň upozornila, že ak nebudú po vstupe dôsledne uplatňovať európsku ekologickú legislatívu, môžu sa veľmi ľahko ocitnúť pred súdom rovnako, ako sa to dnes často stáva členským štátom EÚ. "Nerada by som však začala vzťahy s novými členmi pred súdom. Preto sa týmto krajinám snažíme pomôcť pri implementácii, strojnásobujeme finančnú podporu investícií v oblasti životného prostredia," uviedla komisárka.
Slovenský minister László Miklós pripustil, že Slovensko má v implementácii legislatívy tiež problémy. "Napriek tomu, že sme výrazne zvýšili počet pracovníkov v rezorte, stále je to len asi jedna tretina z toho, čo požaduje EK. Všetko je to ale o peniazoch. Keby boli peniaze, bola by aj administratíva," poznamenal. Rezort životného prostredia SR sa podľa predstáv EK mal tento rok posilniť o 270 ľudí, podľa ministra však dostal len 83 nových pracovníkov. Miklós sa navyše obáva, že so vstupom do EÚ odíde veľa kvalifikovaných pracovníkov za lepším platom do Bruselu. Okrem toho musí Slovensko posilniť najmä oblasť kontroly a monitoringu, problémy sú aj pri plnení konkrétnych úloh vyplývajúcich z výsledkov prístupových rokovaní s EÚ, najmä v oblasti komunálneho odpadu, znečistenia ovzdušia, odpadového hospodárstva.
Minister očakáva, že Slovensku v oblasti životného prostredia pomôžu po vstupe prostriedky z kohézneho a štrukturálnych fondov. Z kohézneho fondu by na životné prostredie malo ísť najmenej 50 percent celkovej sumy, zo štrukturálnych fondov najmenej desať percent. "Ročne by sme mali len z kohézneho fondu mať asi 90 miliónov eúr," informoval Miklós, podľa ktorého o prerozdelení štrukturálnych fondov má dnes rokovať vláda SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
