spoločne viacerými krajinami. Povedal to včera na plenárnom zasadnutí Konventu o budúcnosti EÚ v Bruseli štátny tajomník ministerstva zahraničia SR Ivan Korčok.
Podľa jeho slov Slovensko súhlasí, aby predsedu Európskej komisie volil Európsky parlament a navrhuje, aby sa zlúčili posty komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. Tento predstaviteľ by bol zároveň podpredsedom EK. Delegáti Konventu diskutovali včera druhý deň o budúcom inštitucionálnom usporiadaní EÚ, najmä o nemecko-francúzskom návrhu na vytvorenie dvojitého predsedníctva. Tvoriť by ho mal predseda EK volený europarlamentom, a prezident Európskej rady volený členskými štátmi. Ten by mal nahradiť súčasný systém rotujúceho predsedníctva. "Vytvorenie prezidenta Európskej rady nie je nevyhnutné. Namiesto toho chceme zachovať rotujúce predsedníctvo, ale na dlhšie obdobie, napríklad 18 mesiacov, a vykonávať ho tromi krajinami spoločne," vysvetlil Korčok slovenský príspevok do diskusie.
Takéto tímové predsedníctvo by sa podľa neho mohlo týkať len Európskej rady (šéfovia štátov a vlád) a niektorých ministerských rád, najmä ministrov pre zahraničné veci. Ostatné špecializované ministerské rady by mohli mať predsedu voleného na dlhšie obdobie. "Myslíme si, že odstránenie rotujúceho predsedníctva a nahradenie ho prakticky novou funkciou prezidenta Európskej rady by evidentne zasiahlo do súčasnej rovnováhy medzi inštitúciami," povedal Korčok TASR. Slovensko však podľa neho súhlasí, aby predsedu Európskej komisie volil v budúcnosti Európsky parlament. Posty dnešného komisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku by sa mali podľa Korčoka zlúčiť. Hoci sa Slovensku nepáči nemecko-francúzska predstava o vytvorení európskeho prezidenta, viacero prvkov návrhu považuje Korčok za dobré a zaujímavé.
V súlade s predstavami SR je napríklad požiadavka, aby Charta základných práv bola súčasťou ústavnej zmluvy, aby sa zrušili dnešné tri piliere európskej legislatívy, aby predsedu EK volili europoslanci. "Dôležitá je tiež veta, že EÚ by mala byť federáciou národných štátov," myslí si Korčok. Federácia totiž podľa neho v žiadnom prípade neznamená centralizáciu, ale jasné rozdelenie kompetencií, decentralizáciu a subsidiaritu. "Keďže ide o federáciu národných štátov, je jasné, že nejdeme vytvárať akýsi európsky superštát," dodal štátny tajomník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
