neučili používať pravú ruku, ak sa tieto v činnosti prejavujú ako ľavoruké. Okrem zdravotných a psychických problémov to môže vplývať na povahové vlastnosti.

Potlačovaná činnosť ľavej ruky u detí sa môže prejaviť i nežiadúcimi povahovými rysmi. Keď sa nemôže dobre rozvíjať prirodzená obratnosť vedúcej ľavej ruky a ľavoruké dieťa je nútené pracovať menej obratnou rukou, potom i výkony odpovedajú podporovanej neobratnosti a sú menej hodnotné, než na aké by stačila ľavá ruka. Keď sa dieťaťu jeho výkony nedaria, je prirodzená že stráca chuť k činnosti.

Odpor k práci - Precvičovanie alebo dokonca násilné potlačovanie ľavej ruky sa obyčajne spája s napomínaním, okrikovaní, ba i trestami. Potom je každá činnosť za takéhoto stavu sprevádzaná odporom. Vytvára sa podpor k činnosti rukou, odpor k práci, ba dokonca i odpor k ľuďom, hlavne k tým, ktorí stálym napomínaním a obmedzovaním prirodzených sklonov znepríjemňujú dieťaťu život.

Sklon k podvádzaniu - Ak ľavoruké dieťa nútime používať pravú ruku, robí tak hlavne, pokiaľ je pod dozorom. V prirodzených, nenútených situáciách používa len ľavú ruku. Učí sa rozlišovať, kedy je pod tlakom a kedy nie je pod tlakom. Učí sa sklonu k tajnostkárstvu a podvádzaniu.

Svedčia o tom - okrem iných - dva prípady. Matka Eva H. mi povedala: "Môj synček Milan používa ľavú ruku tajne, i keď mu to doma nezakazujeme, a ako sa mi priznal, i v škole, keď sa pani učiteľka nepozerá. V akom duševnom rozpoložení je, to je strašná vec. Zistila som, že začína podvádzať mňa i manžela. Je to ináč tichý chlapec, úprimný, citlivý a ukáznený, až na tento problém.

Ďalší prípad: Syn môjho priateľa navštevuje stredné odborné učilište v Košiciach. Počas mojej návštevy mi povedal: "Majster odborného výcviku odomňa vyžaduje, aby som pracoval výlučne pravou rukou. Ja si však pomáham takto: keď majster nie je v dielni, pracujem ľavou rukou a náradie mám pripravené na pravej strane tak, aby som ho moohl okamžite vziať do pravej ruky, keď príde majster. A tak ma učí podvádzať."

Nerozhodnosť - Precvičované ľavoruké dieťa musí používať pravú ruku, ale pritom z prirodzeného sklonu chce používať ľavú. Dostávjaú sa proti sebe prirodzené sklony s výchovnými požiadavkami. Za istých okolností dieťa nevie, pre ktorú ruku sa má rozhodnúť, či pre vnucovanú, či pre prirodzenú obratnú, je nerozhodné. Pestuje sa v ňom nielen nerozhodnosť, ktorú ruku má použiť, ale táto nerozhodnosť sa postupne stáva povahovým zankom.

Neobratnosť - V manuálnych prejavoch sa vyskytuje značná neobratnosť až pohybová zmätenosť. Dieťa je na obe ruky "ľavé", nevie, čo s pravou a čo s ľavou. Treba zdôrazniť, že deti, ktorých ľavorukosť je silného stupňa, značne odolávajú precvičovaniu, ale zato dôsledky precvičovania sú u nich ťažké. Čím silnejšia je ľavorukosť, tým horšie bývajú následky precvičovania.

Obranný postoj - Každé, i nenásilné prevádzanie ľaváka znamená hrubý zásah do jeho prirodzeného vývinu. Proti tomu sa dieťa podvedome bráni, zaujíma obranný postoj. Slabé sa bráni únikom od ľudí a upevňuje v sebe rysy slabošstva. Postupom času sa bude meniť v osobu bez vlastnej vôle, bez vlastnej rozhodnosti, zakríknutou a bojazlivou. Dieťa silného typu sa bude brániť útočnosti, budú sa v ňom vytvárať rysy pomstychtivosti, násilníctva a bezohľadnosti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.