novučičké bankovky, ktoré som dostal u nás v sporiteľni som už nemusel nikde zamieňať. Po celej trase som nimi mohol platiť. No bolo to práve euro, ktoré ma sklamalo. Nikde vo svete, ani v rozvojových ázijských či afrických krajinách, som s peniazmi pri platení nemal ťažkosti.
Predavač na gréckom pobreží, ktorý sa zastavil s nádhernými melónmi pri našom karavane sotva tušil, že mi spôsobí problémy. K jeho autu prišli aj záujemcovia z pláže a nákup prebiehal ako v obchode. Kúpili sme tri červené melóny. Okrem žltého, ktorý nám starý Grék pridal, vrátil nám aj mince a jednu 5 eurovú bankovku. S kúpou sladkých melónov sme boli spokojní a na dobrý obchod by sme už aj zabudli, keby sme po štyroch dňoch nenakupovali v supermarkete. Pokladníčka ma upozornila, že bankovka 5 EUR je falošná, čomu som pravdaže neveril. Ešte raz ju strojčekom predomnou preverila a naozaj. Bola to tá, ktorú mi vrátil predavač melónov na pláži. Našťastie som prišiel iba o 5 EUR. Stačilo dať druhých 5 EUR z tých, ktoré som mal z domu, zo sporiteľne a bolo všetko v poriadku. Bol som zvedavý a pokladničky som sa opýtal, či sa im často objavujú falošné bankovky. Vraj je to bežné denne, najčastejšie ide o 5 a 10 EUR. Odteraz som si začal viac všímať nádejné európske platidlo. Pri pokladni som si dával vracajúce bankovky preveriť a na pláži som platil iba mincami.
Pre niektorých Grékov s novou menou vznikla aj nová, zaujímavá profesia "plážový hľadač mincí a iných vzácnych kovov". Bol september a hoci bolo ešte príjemné počasie a more teplé, letná sezóna sa už skončila. Pláž pred pár dňami denno-denne preplnená až do neskorej noci, utíchla. Plážový bar však čiastočne fungoval. Využívali ho skupinky turistov k občerstveniu. No čudák, ktorý sa koncom sezóny zavčas rána objavil na pláži, sklonený s detektorom v ruke, prehľadávajúci piesok po centimetroch, pôsobil ako hľadač mín. Zatiaľ tu také dačo nebolo vidieť. Hľadač sa pohyboval po miestach plážového baru a priestoroch, na ktorých boli rozložené ležadlá. Leňošiaci zákazníci si tu s obľubou počas sezóny popíjali chladené nápoje a pri platení čašníkovi sa nejaká tá EUR minca zakotúľala do piesku. Mal som tušenie o čo ide. Podišiel som k mladému Grékovi na kus reči. Detektor si kúpil len pred pár dňami. Zaplatil za neho v prepočte asi 70 000 Sk a verí, že vložená investícia sa mu skoro vráti. Vraj s príchodom EUR mincí sa vyplatí tým zaoberať, hodnota kovových je pomerne vysoká. Ukázal mi igelitové vrecúško. Leskli sa v ňom peniažky, ale aj malé zlaté ozdoby. Rozoznal som tam náušnicu. Detektor reaguje na každý kov a tak vo vrecku hľadačov končia aj stratené šperky nepozorných leňošiacich rekreantov. Ako som neskôr zistil, konkurencia medzi hľadačmi je veľká. Po prvom hľadačovi sa začali na pláži objavovať, prevažne ráno a k večeru, ďalší mladí muži s detektormi. Prechádzali celú pláž veľmi pozorne, po centimetroch. Videl som, že každý z nich mal v pripnutom igelitovom vrecku na páse nejaké mince. Po rozsiahlom gréckom pobreží je pláží veľa. Pre hľadačov sú najvýhodnejšie tie, na ktorých je aj plážový bar alebo nejaké iné zariadenia na občerstvenie, pri ktorom sa peniaze inkasujú priamo na piesku. Počas sezóny sa táto nová hľadačská činnosť nepraktizuje, až po jej ukončení. Prví hľadači musia mať súhlas od majiteľa plážového baru a pláže, tí ďalší sa môžu voľne prehŕňať v piesku.
Mladý Grék, s ktorým som sa tu stretol prvýkrát mi sľúbil, že až sa po roku opäť uvidíme povie mi, koľko mu vyniesla hľadačská činnosť posezónnych plážových pokladov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
