druhy je ochladenie základnou podmienkou, aby vytvorili kvety. Zima aktivuje enzýmy, ktoré sú k tomu potrebné.
Rásť a kvitnúť v zime sa odváži iba máloktorá rastlina. Je to obdobie nepriaznivé pre opeľovanie a klíčenie semien. Stromy zhodili listy a tým zavreli svoje fotosyntetické továrne, aby ušetrili energiu. Letničky pretrvávajú vo forme spiacich semien pod zemou, Kamélie a snežienky však napodiv ožijú a rozmnožujú sa. Zima ich nijak neoslabí, naopak, prebudia sa. Dokonca bolo zistené, že niektoré druhy sú schopné kvitnúť iba v zime. Je to zložitý proces, ktorý nastáva ako u cibuľovitých rastlín, tak aj u drevín.
Cibuľovité - ako snežienky - vytvárajú zárodok kvetu už od leta. Zima aktivizuje enzýmy, ktoré uvoľnia rezervy uložené v cibuľke. Tie potom začnú vyživovať stvol, ktorý sa predĺži a rozkvitne. Dreviny kvitnúce v zime, napríklad lieska, si tiež vytvoria puky pred nástupom studeného počasia. Niektoré sú určené na to, aby z nich vyrástli listy, z iných sa stanú kvety. Pri niektorých druhoch dokonca kvety rašia skôr než listy. Niektorým rastlinám stačí niekoľko dní s teplotou okolo nuly, iné potrebujú niekoľko týždňov pri piatich stupňoch nad nulou. Potom musí prísť oteplenie. Tieto vlastnosti sú dané geneticky a preto sú u každého druhu iné.
Aj keď vieme, že jednotlivé druhy reagujú na zimu odlišne, zistíme, že puky jednej a tej istej rastliny sa neprebúdzajú v rovnakom čase. Podľa polohy na vetvách sa kvety môžu otvárať buď rýchlejšie alebo pomalšie, takže drevina kvitne postupne. Jedna varieta japonskej okrasnej čerešne (Prunus sublirtella autumnalis) alebo zimný vresovec tak kvitnú tri mesiace - od decembra do marca. Citlivosť pukov má fyziologické vysvetlenie. Zima porušila hormonálnu rovnováhu rastliny a jej obnovenie teraz vyžaduje zhromažďovanie látok, ktoré sú zdrojom energie. Tento proces začína na najvýchodnejšie položených miestach, kde puky rozkvitnú najskôr. Sú také citlivé, že pri niektorých druhoch sa strom ozdobí niekoľkými kvetmi, akonáhle začnú stúpať zimné teploty. Každý rok sa teda stáva, že mráz spáli kvety čerešne, marhule alebo jablone, ktoré sa prebudili veľmi skoro. Pretože však nikdy - s výnimkou broskýň - nevykvitnú všetky puky naraz, vyrastie počas roku vždy aspoň niekoľko plodov zabezpečujúcich potomstvo rastliny, aj keď zákerne udrie mráz.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
