pridáme kvapku konšpirácie, písmená sa dajú vyskladať aj tak, že tu bežia akési spravodajské hry, ktorých zámerom je oslabiť (zničiť?!) dnešné medzinárodné postavenie Slovenska. Netvrdíme ani náhodou, že je to tak, ale keby niekto tajomný a obratný v pozadí mal takúto úlohu, nenapísal by scenár inak.
Normálne by pri takýchto podozreniach bolo, keby si ich vzali "pod opateru" tajné služby, pre ktoré je spravodajská ochrana štátu základným popisom práce. Tragédia - doslova - môže začať vtedy, ak je práve nejaká TS objektom, ktorý sa dostal do rečí a stáva sa subjektom zápasu. Zdá sa, že aspoň v prípade SIS (existuje ešte vojenské spravodajstvo) sme práve v tejto neradostnej situácii.
Môže byť naozaj zhodou náhod, že (dnes už) slávny článok v renomovanom Jane°s Intelligence Digest (časopis špecializovaný na svet tajných služieb) ani nestačil vychladnúť, a už je tu Ruskova odposluchová odysea, v ktorej je SIS namočená - zatiaľ - jednou nohou. A druhou stojí v hovne Palkovo vnútro, čo tiež nepôsobí najdekoratívnejšie na obraze krajiny. Podstatné je, že ak sú to spravodajské hry, ako naznačuje napr. sám Palko, SIS vo svojej súčasnej pozícii nie je zrovna najvhodnejšia firma na ich rozpletenie. Práve preto, lebo hrozí aj verzia, že o náhodný súbeh kompromitačného článku a odposluchu vôbec nemusí ísť. A hoci nemusel existovať prvotný úmysel, minimálne, ako pripúšťa napr. aj analytik Samson, môže byť odposluch akousi ad hoc reakciou na článok typu "kujme železo za horúca".
Cieľom môže byť hoci osoba - konkrétne Palko, ktorého nástup vyvolal evidentnú paniku nielen (ale aj) v podsvetných kruhoch. Ale zámerom môže byť, ako už bolo naznačené, aj oslabenie dôveryhodnosti krajiny. Vyzerá to na zlý sen alebo číru fantáziu, ale história pozná celý rad ťažkých škandálov v demokratických krajinách práve s takýmto podkladom.
Najlepšie by nás záhady zbavilo rýchle rozuzlenie kauzy odposluch. Nemusí byť ďaleko - treba zistiť, ako sa dostala nahrávka do systému a zo systému potom k Ruskovi. Výsledok možno napovie, resp. naznačí aj to, či je niečo pravdy v analýze z Jane°s... Tak či inak, pre posilnenie medzinárodnej prestíže sa logicky vnucuje jednoduchý záver - nech koalícia urobí poriadok v SIS. To nemôže nikdy uškodiť - aj keby bol Mitro nevinný (čo je celkom možné) a navyše aj dobrý (čo je možné tiež, ale nie veľmi pravdepodobné), sedí tam už štyri roky, čo je u tajných služieb akurát dosť. Hrozba koncentrácie informácií a moci, najmä keď do systému kontrola fakticky nedovidí, existuje aj u spravodajských celebrít, ktoré nie sú poznamenané komunistickou minulosťou. V SIS - čo nie je už ani verejným tajomstvom - zostáva navyše ešte aj po 13 rokoch vysoká koncentrácia bývalých príslušníkov ŠtB. (Ozaj - ako funguje Langošov zákon o podmienkach pôsobnosti v tajných službách, ktorý bol prijatý v júli a fakticky ruší pôsobenie exeštébákov v SIS?)
Problém je v tom, že kým koalícia neurobí poriadok so sebou, nemôže ani v SIS. "Vďaka" konfliktu KDH-ANO je dnes v patovej situácii, v ktorej nie je vláda schopná rozhodovať. A zrazu zisťujeme, že sa točíme v kruhu; Rusko hovorí, že chce krížovú kontrolu na postoch, ktoré "stráži" vláda, KDH ale stojí za svojím, že v bezpečnostných zložkách sú politické nominácie neprípustné. Pol koalície chce Mitra vymeniť, druhá polovica sa zdráha, hoci pred dvomi mesiacmi existovala jednomyseľná zhoda. A teraz kontrolná otázka - koho záujmom vyhovuje takto spatovaná pozícia? Je zrejmé, že ak z odposluchovej kauzy nevylezú aspoň v prímerí, ak už nie v zmieri, tak na SIS nesiahnu.
Hoci Eduard Kukan včera vo veľkom oslavoval 100 dní úspechov, nad medzinárodnou pozíciou SR sa začínajú sťahovať mraky. Isteže, len kvôli článku v Jane°s a tejto afére ešte žiadny parlament členských krajín NATO ratifikačný postup SR nezablokuje. Tu však nastupujú ešte čerstvé politické súvislosti - vláda si evidentne nevie rady s petičnou iniciatívou, ktorá v súbehu so znižujúcou sa podporou NATO v prieskumoch začína byť nevypočítateľným faktorom. Nesmie sa zabúdať, že ratifikačná procedúra štartuje v apríli. To ale ešte - pravdepodobne - nebudeme vedieť, či a kedy referendum o NATO bude, nieto jeho výsledok. Ako ale majú o Slovensku cudzí poslanci hlasovať, ked sa nedá vytušiť, či obyvateľstvo v plebiscite nezahapruje?
Ak dáme dokopy politický a spravodajský profil posledných týždňov na Slovensku, minimálne sa žiada povedať, že rozkvitajúcu jabloň zahraničnopolitických úspechov začínajú nahlodávať červotoče. Oslavy sú predčasné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
