k Červenej planéte. Tento projekt bude stáť Európsku vesmírnu agentúru (ESA) bez nákladov na štart niečo viac ako 300 miliónov eúr.
Peniaze sa podarilo ušetriť skrátením plánovacej fázy a použitím existujúcich technológií a hardvéru. "Šetríme a pritom neriskujeme," povedal Rudolf Schmidt, vedúci projektu Mars Express. Sonda Mars Express sa skladá z orbitera, ktorý bude okolo planéty krúžiť najmenej jeden marťanský rok (asi 687 pozemských dní), a malého pristávacieho modulu Beagle II. Obidva komponenty vážia pred štartom 1070 kilogramov, ale úžitková hmotnosť orbitera je iba 116 kilogramov a modulu 60 kilogramov. Let k Marsu potrvá asi pol roka. Sonda svoj cieľ dosiahne okolo Vianoc 2003. Šesť dní pred nabehnutím sondy na obežnú dráhu sa odpojí Beagle II. Pretože modul nemá vlastný pohon, na jeho dráhu ho bude treba "vystreliť".
Dopad na povrch Marsu zmiernia najprv padáky a potom tri obrovské airbagy. Keď modul prestane poskakovať, vzduchové vankúše sa vypustia a vysunú sa slnečné panely. Medzitým sa dostane Mars Express na svoju výstrednú obežnú dráhu (od Marsu sa vzdiali na 260 resp. 11.600 kilometrov) a sedem vedeckých prístrojov na jeho palube začne pracovať. Satelit má dve hlavné úlohy: svojou 40-metrovou radarovou anténou bude hľadať vodu a stereokamerou zhotoví trojrozmernú mapu celého Marsu. Ďalšie prístroje budú skúmať riedku marťanskú atmosféru, ktorá sa z 95 percent skladá z oxidu uhličitého. Na povrchu Marsu sa pustí do práce Beagle II. Stacionárny modul je vybavený senzormi a viac ako meter dlhým ramenom, na ktorom sú ďalšie prístroje, kamery a mikroskop. Na zbieranie vzoriek z hlbších vrstiev je určený malý vrták. Zvláštnosťou je takzvaný krtko. Je to 25-centimetrový kovový valec visiaci na dvojmetrovom kábli, ktorý sa môže pohybovať horizontálne alebo vertikálne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
