žiadne výnimky či veľmi obľúbené prižmúrenie očí hroziť nebude. Už teraz sa však stredoškoláci na tento nový spôsob "skúšky dospelosti" pripravujú. A to aj prostredníctvom písomiek, ktoré sú robené testovou formou a hodnotenie sa zdá byť viac ako kruté: 100% - 90% znamená jednotku a každých 10% nadol značí zníženú známku. V praxi to vyzerá tak, že už pri 50% vedomostí pohoríte na celej čiare, takže máte jedno, či sa pripravujete na polovične alebo vôbec...
Čoraz intenzívnejšie sa však ozývajú hlasy z radov študentov, či tieto "novo-štandardizované" testy nie sú pritvrdé. My žiaci totiž rátame jednoduchou matematikou: "V priemere máme za jeden školský deň 7 hodín, plus-mínus. Domov prídem okolo tretej, pol štvrtej. Potom sa mám učiť ešte na 7 predmetov tak, aby som ich zvládla na 90% informácií? Čo sme? Roboti?!", zhodnotila situáciu študentka Katka.
Pravdou však ostáva, že tento krvilačný systém funguje už dlhšie. Na vysokých školách sa takýmto spôsobom hodnotí už dávno a čím skôr si na strednej zvykneme, o to jednoduchšie to budeme mať na výške. Stále je však otvorená otázka, či spomínané známkovanie nie je prísne. Nechceme kydať hnoj do vlastného hniezda, ale na 7 hodín sa každý deň určite nepripravujeme. Veď existuje aj telesná, etická, ba dokonca voľné hodiny :-). Okrem toho sa vždy nájde nejaký predmet, na ktorý sa z rôznch príčim pripraviť nepotrebujeme a máme aké-také voľno. Príprava však musí byť svedomitá v každom smere, aby sme pohltili bezmála 80-90% vedomostí a končili s výbornými výsledkami. Ako sa to ale dá zvládnuť? Túto otázku sme položili výchovnému poradcovi Gymnázia na Alejovej 1, PhDr. Ľubomírovi Sobekovi: "Pri systematickej práci sa všetko zvládnuť dá. Keď sa učíte poriadne, nemáte problém... Jednu tretinu prípravy do školy predstavuje pozorné vnímanie výkladu na predchádzajucej hodine, druhú tretinu samotné učenie doma a zvyšných 30% poznatkov už máme. Na tie nadväzujeme pri novej téme. Takže z 90% sa vlastne stane 30%, len treba vedieť, ako na to. Nehovorím však, že to máte, vy študenti, ľahké. No ľahké sme to nemali ani my, každý tým musí prejsť. A čo sa týka tohto systému, náročný je preto, aby sme lepšie pripravili žiakov na život. Čoskoro sa staneme členom EU a tam majú jednoznačnú reč: Čím vzdelanejší, tým väčšie šance."
Naša jednoduchá študentská matematika sa teda zmenila na ešte ľahšiu. A 90% už ani nie je tak veľa, ako sa zdá... Pripravované maturitné skúšky, s ktorými sa začne podľa najnovších predpokladov o dva roky, budú hodnotené spomínanými desať percentnými hranicami a zároveň už budú slúžiť aj ako vstupenka na univerzitu. Žiaci s najlepšími výsledkami na maturite si tak budú môcť prednostne vybrať školu, na ktorej chcú študovať a tí slabší prídu na rad až po nich. Teoreticky by mohli študovať všetci a fakulty si žiakov vyselektujú podľa výsledkov v prvom ročníku. Je to však len pekná, no bohužiaľ neuskutočniteľná myšlienka. Kapacitne by univerzity nepostačovali, zvládnuť také kvantá študujúcich sa jednoducho nedá. V súčasnosti sa Slovensko trápi nedostatkom vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tí predstavujú len okolo sedem percent populácie republiky. Nie je to však spôsobené znížením záujemcov o štúdium, ale faktom, že Slovensko starne a znižuje sa aj počet mladých, ktorí o štúdium záujem majú. No vráťme sa na začiatok. Nepopierateľným faktom ostáva, že učiť sa jednoducho musíme, ak to niekam chceme dotiahnuť. Cieľ máme asi všetci spoločný. Byť v živote šťastný a úspešný. No prostriedky na jeho dosiahnutie si vyberá každý sám a ten, kto sa učiť chce, sa učiť bude a kto nie, bude mať pekelné šťastie a život mu vyjde podľa jeho predstáv alebo bude ľutovať...
Autor: Bohuš MACKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
