Maďarsku, Poľsku či u Čechov už mali periódy, keď išli od štrajku ku štrajku. I z toho je vidieť, aká bola na Slovensku doteraz transformácia mierumilovná (či "sociálne únosná" - ako hovoria priatelia ľavičiari).
Situácia je ale vážna. Medzi treťou a deviatou hodinou ráno sa zastavia všetky vlaky, teda za predpokladu, že minister dopravy ešte dnes nesľúbi peniaze tak, aby bolo možné prehodnotiť rozhodnutie o zrušení 25 regionálnych spojov. Nádej je však malá - on by možno aj chcel, ale nemôže. Pre dve železničné spoločnosti je totiž na tento rok určené z rozpočtu iba 6,6 mld. Sk. S tým, že ani halier viac (okrem jednej štátnej záruky). A reštrikcia prichádza práve preto, lebo premávku na najstratovejších tratiach už z rozpočtovej sumy ZSSK nevykryje.
Odborový zväz železníc (OZŽ) to vidí inak - ak štát našiel na "výkony vo verejnom záujme" peniaze po minulé roky, môže nájsť aj teraz. Oni medzitým sadnú, pošpekulujú a pripravia model transformácie. Postupný - napr. do roka. Alebo dvoch, prípadne štyroch - kam sa ponáhľať, že? Hovoria aj to, že rozhodnutie prišlo narýchlo, a nemohli sa naň náležite pripraviť.
Posledný argument možno obstojí. Hoci len čiastočne - úvaha o redukcii vlakov prenikala na verejnosť predsa už od októbra. Oni si počkali až na fázu realizácie. Ale povedzme - ak okresným úradom dala vláda ešte rok a štvrť, mohli azda aj lokálky dostať zopár mesiacov navyše. Ale pozor - vláda iba rozhodla o obmedzení rozpočtu, spôsob šetrenia je už riešením vedenia ZSSK. Nie je možno od veci úvaha, že náhradná úspora - čiastočne - by sa dala docieliť aj prepustením polovice manažmentu. Ale - videli ste už manažment, ktorý by sám seba zrušil?
Na strane druhej: Počuli ste jediného železničiara kričať, keď vyšlo najavo, že pri hlavnej stanici v Bratislave vyrástla polmiliardová diera, z ktorej mala povstať x-miliardová budova? (Prokopovič to zastavil.) Prečo im to bolo jedno? Keby štrajkovali proti Egyedovi, keď sídlo začal stavať, dnes by bola polmiliarda na lokálky. A kto videl jediného odborára protestovať, keď NKÚ konštatoval, že ŽSR sa "správa ako realitná kancelária" (kauza sociálny byt Miroslava Dzurindu)? Hm, kde boli vtedy, keď sa prepíjali podnikové peniaze, peniaze z vrecák všetkých poplatníkov?
A tu je podstata príbehu. Ľudia na železnici si zvykli, že ich zamestnáva inštitúcia, ktorá je akoby nenahraditeľná, lebo vždy tu bola a nemôže zrazu nebyť. Zvykli si, že ich zvyšok spoločnosti živí, lebo oni sú štátny monopol a nikoho nič do toho, ako hospodária. Odtiaľ absurdná prezamestnanosť, aká nemá páru azda ani v štátnej správe. A presvedčenie, že sú nedotknuteľní. To nie je slovenská špecialita, absolútne detto sú pomery aj v ČD, MÁV či PKP. Železnicu nezaujímajú ani zákazníci, ani zisk, je ponorená v totálnej apatii. Ak nastúpite do vagóna označeného ŽSR (s výnimkou štyroch súprav Intercity), ocitnete sa azda na jedinom mieste v krajine, kde nebadať žiadny rozdiel oproti predprevratovému obdobiu.
A teraz prichádza vláda, ktorá hovorí dosť. Isteže, aj vo vyspelejšej Európe sa osobná preprava občas dotuje a je stratová; ale nie v relácii 1:5, či 1:10 (koruna tržby na päť-desať Sk nákladov). To je absurdné, toto by neudržiavala ani tá najsociálnejšia európska vláda. Samozrejme, že paralelne by mali prísť aj čistky v administratíve - tie však nie sú v kompetencii ministra. Prokopovičovi zatiaľ nemáme prečo neveriť, že preprava v regiónoch, kde dochádza k reštrikcii, bude plne, alebo aspoň čiastočne zabezpečená. Je jasné, že mnohým ľuďom to zníži kvalitu života, predĺži časy strávené na ceste do práce a domov a pod. Je to cena, ktorá sa platí za socializmus. Doteraz sme ju platili všetci.
Nič ale nie je hotové. Štrajky železničiarov sú nočnou morou politikov, naháňajú im priam panický strach, keďže dokážu ochromiť celú krajinu. Šesťhodinový je ešte malina, ak ale prestanú vlaky premávať dni a týždne, verejnosť sa dvíha a vyvíja obrovský tlak. Ten býva dvojsečný - ako na politikov, tak aj na odborárov. Politici to majú horšie, pretože hrozia enormné straty materiálne i dôveryhodnosti krajiny. A majú starosť navyše, keďže musia udržať pri živote základné funkcie štátu.
Otázka je, že či po zajtrajšku, ktorý ešte nespôsobí veľký chaos, bude OZŽ schopný nátlak stupňovať. Skôr nie, keďže štrajkujúcim začne dochádzať, že aj oni riskujú svoje miesta. Prípadné straty by štát sanoval predovšetkým z dotácie na železnice. Je však tiež možné, že v duchu tradície z roku 2001, keď veľa brechali (kvôli platom), ale nehrýzli, sa odborári stiahnu a zajtra ráno sa vláčiky rozbehnú presne podľa grafikonu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
