mandát a od pondelka je ČR bez hlavy štátu.
Za cieľ svojej poslednej zahraničnej cesty si Havel nezvolil Slovensko asi náhodou - nezabúdajme, že je to dramatik, ktorý miluje veľké gestá. Tým, že končí na Slovensku, možno chce čosi naznačiť. Ak pridáme ešte kus pátosu - môže to byť akoby pokus o politický závet. Uvidíme, čo povie. Alebo len žehlenie starých nedorozumení? Rozlúčka s krajinou, ktorej bol sám dva a pol roka prezidentom?
Isté je, že si Bratislavu nenechal na záver preto, lebo by túžil ešte raz vidieť Schustera. Ich vzťahy však boli korektné a dokonca aj akosi kvázi srdečné. Napriek tomu, že to bol Havel, ktorý ho odvolával z postu veľvyslanca v Kanade. Nie však z rozmaru, ale preto, lebo Schuster nespĺňal zákonné podmienky na post veľvyslanca - ako člena ÚV KSS ho diskvalifikoval tzv. lustračný zákon. Dnes sa s ním Havel naposledy stretáva ako rovný s rovným. Už je to tak - ten, ktorý nemohol byť v ČSFR ani veľvyslancom, môže byť na Slovensku môže aj prezidentom. A potom sa pýtajte, že v koho záujme bolo rozdelenie federácie...
Havel necháva za sebou na Slovensku hlbokú brázdu - porovnateľnú z českých politikov vyhĺbil už len Klaus. Pre nacionálne prihriatejšiu verejnosť predstavuje symbol českej arogancie, nevšímavosti a nepochopenia slovenských túžob. Na náprotivnom brehu sa na Havlovu osobnosť pozitívne fixuje verejnosť tzv. občianska, rozmanití humanisti a ľudskoprávnici, mimovládnici i nostalgici za spoločným štátom.
U týchto sa však nedávno "se zlou potázal", keďže si v rámci svojho posledného novoročného televízneho príhovoru dovolil prehlásiť rozdelenie ČSFR za správny krok. Je to zaujímavé, ale príbeh, ktorý je v ČR už dávno uzavretý, stále dvíha na Slovensku emócie - až také, že nejeden "federalista" po tomto prejave vyhlasoval, ako sa v Havlovi sklamal... Pritom naň mohli nadávať už od 17. júla 1992 - v tento deň predčasne rezignoval z postu federálneho prezidenta po tom, čo SNR schválila deklaráciu o zvrchovanosti. Mnohí tvrdia, že tým vlastne psychicky demobilizoval a rozložil priaznivcov spoločného štátu, ktorí jeho rezignáciu pochopili ako zatiahnutie očí nebožtíka ČSFR... Je aj faktom, že v závere roka, keď delenie finišovalo, sa už Havel všestranne pripravoval na kandidatúru za prezidenta ČR. Nie je ťažké prísť k záveru, že medzi jeho posledným novoročným príhovorom a predrozvodovým konaním nie je až taký nesúlad, aký by jeho slovenskí fanúšikovia radi videli.
Slovenské vnímanie Havla v čiernobielych krajnostiach skrátka nie je historicky korektné. O nacionalistoch ani nevraviac, presne tí ho absolútne nechápali a nesmierne mu aj ublížili. Práve Havel to bol, ktorý verný svojmu mesiášskemu naturelu vyvíjal z českých politikov azda najväčšiu snahu vcítiť sa do slovenských mindrákov (ďalší taký bol Pithart). Ako idealista "snílek" nemohol uspieť, keďže v tejto komunite nebola schopnosť ani vôľa čomukoľvek rozumieť. Jeho incident na nacionalistickej demonštrácii, z ktorej musel utekať, sa dodnes na Slovensku interpretuje ako provokácia. To je to nepochopenie, to sú tie rozdielne svety, ktoré sa nemohli stretnúť. Ako môže niekto zdravý, kto má v hlave tri nacionalizmom nenapadnuté bunky, predpokladať, že Havel tam šiel preto, lebo chcel cez útok na svoju osobu Slovákov pred svetom diskreditovať?
Obraz Havla na Slovensku doslova znivočil aj Vladimír Mečiar, ktorý sa voči nemu ostro vyhraňoval a zároveň bol smerodajný pre široké publikum voličov. Mečiar si v Havlovej osobe naprojektoval jedného z nepriateľov, bez ktorých by nemohol existovať. Havel naozaj Mečiara od počiatku neznášal, ale nič zlého mu neurobil - teda okrem toho, že viacmenej nezastrene podporoval pred voľbami °92 jeho politických súperov. To však robil Havel aj ako český prezident, keď si "sadol" na Klausa a jeho ODS. Na Mečiara sa teda "nešpecializoval", čo sa však vôbec nedá povedať naopak - osoba Havla sa stala katalyzátorom, cez ktorý predseda HZDS a vlády robil slovenskú politiku voči ČR. Tak aj vyzerala. Napriek faktu, že predsedom vlády ČR bol Mečiarovi údajne blízky Klaus, títo dvaja sa tri a pol roka nestretli. Česko-slovenské vzťahy až do nástupu Dzurindu úplne zamrzli po tom, čo Mečiar na mítingu zavtipkoval - "Dáša s Vaškem v posteli, Klaus s korunou v prdeli".
Do Bratislavy dnes prichádza jedna z najvýznamnejších postáv postkomunistickej Európy, ktorá navyše písala aj slovenské dejiny. Ako štátnik, verejná osoba už Havel nikdy a nikam inam nepocestuje. Tým je dnešok pamätihodný, hoci na fotografiách bude aj Schuster.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
