ekonomickej súdržnosti, ktorú dnes schváli Európska komisia. Dvadsaťpäť členských krajín rozšírenej EÚ rozdeľuje dokument, o ktorom včera informovali západoeurópske denníky, do troch skupín.
Sedem štátov strednej a východnej Európy (Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko) tvoria spolu s Maltou najchudobnejšiu skupinu, kde priemerný hrubý domáci produkt na obyvateľa dosahuje len 42 percent úrovne EÚ. V týchto krajinách žije 21 percent celkovej populácie rozšírenej EÚ. Najchudobnejšie z tejto skupiny je Lotyšsko, najbohatšie Česko. Ďalšie dva nové členské štáty - Cyprus a Slovinsko - sa zaraďujú k najmenej rozvinutým krajinám terajšej únie - Portugalsku, Grécku a Španielsku. Táto skupina predstavuje 13 percent populácie rozšírenej únie a HDP na obyvateľa tam dosahuje od 71 percent z úrovne EÚ v Grécku až po 92 percent v Španielsku.
Tretiu skupinu tvorí ostávajúcich 12 členských krajín, v ktorých žije 66 percent populácie EÚ a ktorých HDP presahuje priemer rozšírenej únie najmenej o 11 percent. Priepasť medzi 10 percentami populácie žijúcimi v najbohatších regiónoch EÚ a desiatimi percentami z najchudobnejších oblastí sa podľa správy zdvojnásobí. Takmer štvrtina populácie rozšírenej EÚ - 116 miliónov obyvateľov najmä z východnej časti Európy - bude žiť v 67 zaostávajúcich regiónoch, kde HDP nepresahuje 75 percent priemeru únie. V prípade dnešnej 15-člennej únie žije v 48 takýchto regiónoch 18 percent populácie, teda asi 68 miliónov ľudí. EK v správe zdôrazňuje, že s cieľom znížiť sociálno-ekonomické rozdiely panuje v EÚ široký konsenzus o potrebe sústreďovať finančné zdroje do menej rozvinutých regiónov, najmä v nových členských krajinách. Rozšírenie však prinesie problém aj regiónom, ktoré sú najzaostalejšie v dnešnej EÚ. Kvôli tzv. štatistickému efektu 18 zo 48 takýchto regiónov stratí vstupom chudobnejších krajín nárok na podporu z fondov únie bez toho, aby zo dňa na deň zbohatli. Prijatím chudobných krajín totiž klesne celkové HDP celej únie a tieto regióny už nebudú spĺňať kritérium podpory, ktorým je HDP pod 75 percent priemeru únie. Rozdiely sa rozšírením EÚ zvýšia podľa dokumentu EK aj v oblasti zamestnanosti.
Prijatie desiatich nováčikov zníži mieru zamestnanosti a zvýši mieru nezamestnanosti. Bude potrebné vytvoriť tri milióny pracovných miest, aby sa priemerný ukazovateľ zamestnanosti v nových členských štátoch EÚ dostal na rovnakú úroveň ako u ostatných členov únie. Zmení sa tiež pomer jednotlivých odvetví na zamestnanosti. Zvýši sa podiel poľnohospodárstva, zníži podiel služieb. Nové krajiny prinesú však EÚ aj niečo pozitívne - ich ekonomický potenciál a hospodársky rast je vyšší ako v súčasnej únii. Noví členovia tiež zvýšia priemernú vzdelanostnú úroveň. Obyvateľstvo s nízkym vzdelaním ostane sústredené v južnej časti EÚ - Portugalsku, Španielsku, Taliansku a Grécku, uvedie Európska komisia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
