k nejakému zázračnému kompromisu medzi ministrom Prokopovičom a odborármi, ktorí žiadajú zrušenie zrušenia 25 regionálnych spojov a obmedzenia premávky na cca 200 ďalších tratiach. Nádej je však ničotná, v čase okolo 19 30, keď sa rodia tieto riadky, rokovali Centrálny štrajkový výbor s krízovým štábom železníc už len o podmienkach štrajku. Ten má byť tentoraz neobmedzený, to jest trvať dovtedy, kým vedenie ZSSK, Prokopovič či sama vláda neustúpia.
Toto už nie je žiadna sranda. Povstania železničiarov sú najzničujúcejšie svojimi dôsledkami, keďže neochromujú iba dopravu v štáte, ale pôsobia aj dominovým efektom na hospodárstvo a vôbec život krajiny. Hrozia výpadky výroby aj v najväčších podnikoch, ktoré sa zásobujú surovinami zväčša po koľajniciach. Dopady sú takmer okamžité v zahraničnom obchode, tvorbe HDP - ak vydržia taký týždeň, koruna môže spadnúť aj o 10 percent. Súhrnné škody už za niekoľko pracovných dní pôjdu do miliárd.
Poučný je český štrajk z roku 1997, ktorý bol namierený proti Stráského modelu transformácie ČD. Trval asi týždeň a skončil potupnou kapituláciou Klausovej vlády, ktorá hanebne pristúpila na všetky podmienky. Tým stratila rešpekt a odvtedy už išla z krízy do krízy a koncom roka úplne vyčerpaná padla (po škandále s financiami ODS). Dá sa povedať, že to boli železničiari, ktorí zatrúbili Klausovi labutiu pieseň...
České memento by mala mať pred očami druhá Dzurindova vláda. V tejto kauze nebeží už len o transformáciu železníc, ale všetky reformy. Ak cúvnu, dovoľovať si budú všetci - začnú lekári, učitelia, družstevníci, atď. Štátny tajomník Opaterný varuje, že v skutočnosti ide o testovanie síl pred generálnym štrajkom proti Zákonníku práce. Nie je to celkom pravda, je to naozaj spontánny pohyb, ale vzory priťahujú.
Existuje jedna konkurenčná úvaha - nájsť pol miliardy a podpísať zmier so železničiarmi s tým, že si vykúpia pokoj na ďalšie reformy. Variant je to lákavý - za jediného predpokladu: Ak Saktor a všetci ostatní bossovia v zmluve (generálnej dohode) podpíšu, že dva roky už ani nepípnu. Inak škoda strácať čas. Je zrejmé, že takú "cenu" rozšúpnutí bossovia nezaplatia...
Slovensko má takto prvýkrát možnosť vychutnať si pravú tvár skupinového egoizmu, nehľadiaceho na širší verejný záujem, skrývajúci sa za eufemizmus "odborárske práva". Až tu vedie "sociálne" zákonodarstvo a falošný výklad sociálnych práv ako privilégií vymáhateľných od spoločnosti. Odkiaľ si jedna skupina zamestnancov osobuje právo spôsobiť stámiliónové škody celku iba preto, že drží ruku na dopravných tepnách a má subjektívny pocit, že sa jej krivdí? Kam sme to dospeli, keď zamestnanci štátu, nadužívajúci všemožné práva, nemajú ani také obmedzenie, ako je zákaz štrajkovať? Ved títo ľudia sú subvencovaní z peňazí daňových poplatníkov. Tu je vďaka - štrajk.
Je to celé postavené na hlavu. Jediný - ešte raz - JEDINÝ ARGUMENT, ktorý by oprávňoval pokračovanie rušenej prevádzky, je ten, že utrpí dopravná obslužnosť, čiže širší verejný záujem. To síce štrajkvedúci hovoria, ale ZSSK i Prokopovič tvrdia, že spojenie bude vo všetkých lokalitách zabezpečené. Niet jediného dôvodu im neveriť - napokon, ak sa ukáže, že niekde by nemali pravdu, premávka sa v pokoji obnoví. Povinnosťou štátu je garantovať základné spojenie - a to zaručujú. Nie komfort, že každú polhodinu niečo ide.
Pýtajme sa, že prečo neštrajkujú tí, ktorých sa reštrikcia dotkne. Teda pasažieri z postihnutých regiónov. Nie je divné, že štrajkujú ZAMESTNANCI? Isteže, aj verejnosť je nespokojná, veď cestovanie po redukcii nebude príjemnejšie pre nikoho. Ale je to otázka priorít - komu vezmeme? Lekárom, učiteľom, komu? Iná možnosť je zvýšiť dane. Ak každý poplatník zaplatí ročne o 200 Sk viac, bude polmiliarda na lokálky. Chceme? Včera ukazovali v TV porovnanie - americký Amtrak (stredný Západ) obhospodaruje 40 tisíc km tratí a má 18 tisíc zamestnacov. Slovenské ZSSK a ŽSR premávajú na 3000 kilometroch a zamestnávajú 48 tisíc ľudí. O čom to je, čo tu treba diskutovať??? Ako sa vôbec opovážia ozvať?!
Áno, najprv by sa mala redukovať byrokracia na železnici. V tom majú pravdu. Až na maličkosť - "vďaka" odborom je celá zberba chránená niekoľkomesačným odstupným. Nedá sa, vyšlo by to skoro narovnako, ako lokálky. A kto má na svedomí, že je na železniciach taká abnormálna prezamestnanosť? Hádajte trikrát. Ak má raz tento štát normálne fungovať, musíme nájsť silu vyrezať ekonomické nezmysly.
Nech štrajkujú - nevydržia dlho. O chvíľu sa medzi sebou pohašteria. Tí, ktorí majú svoje miesta zatiaľ v suchu, veľmi rýchlo zmäknú. Štrajk je vítaná príležitosť prepúšťať aj bez odstupného.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
