Prídu síce na svoje pracoviská, ale pracovať nebudú.
Ako dlho bude štrajk trvať, nevie povedať nikto. Odborári vravia, že dovtedy, kým vláda neodsúhlasí ich požiadavky.
Za najdôležitejšie železničiari považujú, aby sa nezrušila osobná doprava na 25 regionálnych tratiach a aby sa neznižoval počet vlakov na hlavných ťahoch. Tieto opatrenia prijala vláda na návrh vedenia Železničnej spoločnosti a majú ušetriť 640 miliónov korún.
Včera o štrajku rokovali odboroví predáci z ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom. Minister však z rokovania odišiel s tým, že táto otázka patrí do kompetencie železničných spoločností. Predseda centrálneho štrajkového výboru Jozef Schmidt tvrdí, že minister na rokovaní jasne povedal, že nemá dôvod zmeny odkladať.
Prokopoviča včera telefonicky oslovil aj prezident Rudolf Schuster a požiadal ho o oddialenie rušenia osobnej železničnej dopravy. Minister mu povedal, že v záujme celej spoločnosti sa nemôže podriaďovať jednostrannému nátlaku.
Odborári požiadali o stretnutie aj premiéra Mikuláša Dzurinda, podľa Schmidta ale na výzvu vôbec nezareagoval. Premiérov hovorca Martin Maruška povedal, že sociálnym partnerom štrajkového výboru železničiarov sú orgány železničnej spoločnosti.
S predstaviteľmi oboch železničných spoločností protestujúci síce hovorili, ale o tom, ako bude štrajk prebiehať.
Každý deň štrajku bude podľa odhadov Železničnej spoločnosti znamenať stratu až 60 miliónov korún. Ak by teda štrajk trval dlhšie ako 10 dní, spôsobil by škody, ktoré prevyšujú plánované úspory z opatrení, proti ktorým železničiari protestujú. Štrajk však môže spôsobiť aj straty železničným spoločnostiam v okolitých štátoch, ktoré budú napokon musieť zaplatiť slovenské železnice.
České dráhy pripravujú podľa hovorkyne Zdenky Celej opatrenia, aby ich straty zo štrajku na Slovensku boli čo najmenšie. Nákladnú dopravu sa snažia presmerovať a svojich obchodných partnerov upozorniť na možné meškanie dodávok. Zároveň sa budú usilovať, aby počas štrajku zostalo na Slovensku stáť čo najmenej českých vlakov. Až po skončení štrajku bude možné určiť, aké veľké škody im vznikli, podľa toho sa České dráhy rozhodnú, či budú od slovenských železníc požadovať náhradu.
Tranzitnú nákladnú dopravu počas štrajku presmerujú mimo územia Slovenska. Okolité štáty na tom získajú, takže je ťažké vyčísliť, akú škodu im štrajk naozaj spôsobí.
Železniciam však podľa hovorkyne ministerstva dopravy Márie Mikovej hrozí aj dlhodobá strata, pretože môžu prísť aj o dôveru zákazníkov, ktorí začnú využívať iné formy dopravy.
Miková tvrdí, že ministerstvo dopravy zvažuje všetky možnosti ako štrajku zabrániť. Jednou z nich je aj podanie na súd o nezákonnosti štrajku.
Zákon hovorí, že každý štrajk, ktorý sa netýka kolektívneho vyjednávania je nezákonný. Právnik Pavol Biksadský však vraví, že Európska sociálna charta, ktorá platí aj na Slovensku, zakotvuje právo na štrajk bez obmedzenia. Ak medzinárodná zmluva zaručuje viac práv než zákon štátu, má pred ním prednosť.
Ak by súd predsa len rozhodol o nezákonnosti štrajku, odborová organizácia by bola zodpovedná za všetky škody, ktoré štrajkom spôsobila. Železnice by mohli od odborárov požadovať náhradu skôd.
* * *
Riziká štrajku:
o každý deň štrajku spôsobí stratu 50 až 60 miliónov korún
o pri neobmedznenom štrajku hrozí odklon medzinárodnej dopravy zo Slovenska
o prechod zo železničnej dopravy na cestnú dopravu - preplnené cesty a zvýšená nehodovosť
o strata dôvery zákazníkov
o železnice musia platiť za všetky vozne, ktoré počas štrajku zostanú na našom území
o náhrady môžu požadovať aj železnice z okolitých štátov a firmy, ktorým vzniknú straty
Kto nemôže štrajkovať:
o sudcovia
o prokurátori
o príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov
o príslušníci Zboru požiarnej ochrany
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
