Austrálii tajpan, v Severnej Amerike štrkáče a v Afrike mamby. V nedávnej minulosti bola pre nás Afrika nedostupná, dnes ju stále častejšie navštevujú naši turisti a rekreanti, ktorí pre nedostatok skúseností nepoznajú nebezpečenstvo, ktoré im od tamojších hadov môže hroziť. Najviac obávaným hadom čierneho svetadielu je mamba čierna; ňou uštipnutý človek bez včas podaného protijedu spravidla zomrie; často už dve hodiny po uhryznutí.
Mamba je značne agresívna, ľahko sa popudí a náhle zaútočí. Zatiaľ čo vretenice a kobry uštipnú najčastejšie do nôh, mamba sa pri útoku na človeka vyšvihne hore a uhryzne ho do hrude alebo tváre. Po indickej kobre kráľovskej je mamba čierna najdlhším jedovatým hadom, meria až 4 metre. Uprednostňuje otvorenú krajinu so skalami a kríkmi. Rada vyhľadáva opustené termitiská, kde sa vyhrieva. Menej sa vyskytuje aj v mokradiach a v lesoch na brehoch riek. Loví najmä vtáky a malé hlodavce, zriedkavejšie aj jaštery a hady. Korisť prenasleduje s hlavou a prednou časťou tela zdvihnutou nad zem, pričom dosahuje rýchlosť 10 kilometrov za hodinu. V čase rozmnožovania samce zápasia o samicu. Sokovia sa navzájom omotajú a snažia sa pritlačiť hlavu súpera k zemi. Zápasník "položený na lopatky" uzná svoju prehru a odplazí sa preč. Príbuzná mamba zelená je stromový had, dorastá dĺžku dva metre. Rýchlo sa pohybuje, ale je plachá a pred človekom uniká. Preto k otravám ňou spôsobeným dochádza málokedy a bývajú ľahšie. V Afrike sú zastúpené aj kobry a vretenice. Kobry sú známe tým, že ak sú podráždené, rozšíria krčné rebrá, čím vytvoria hlave podobný štít. Životu nebezpečná je hlavne kobra kapská, našťastie žije na pomerne malom území najjužnejšej časti Afriky. Na juh od Sahary je rozšírená statná kobra čiernokrká. Patrí k "pľujúcim kobrám". Pri obrane vypľuje jed, ktorý sa rozpráši na malé kvapôčky ako tekutina z flakónu. Obyčajne sa jej podarí zasiahnuť oči protivníka a dočasne ho oslepiť. Kobra kapská i čiernokrká časti vnikajú do ľudských usadlostí, aby tam lovili myši a potkany. Prítomných ľudí pritom ohrozujú, lebo pri stretnutí ich považujú za protivníkov. Týmto útočným správaním zvyšujú svoju zdravotnú rizikovosť. V strednej a severnej Afrike žije kobra egyptská, povestná tým, že usmrtila egyptskú kráľovnú Kleopatru. Je ekologicky prispôsobivá, obýva pustatinu, savanu i husté krovinaté zárasty. Voči človeku sa zvyčajne správa mierumilovne.
Vretenice majú hrubú telo, trojuholníkovitú hlavu a krátky tenký chvost. Sú dosť ťažkopádne, zdržiavajú sa len na zemi. Ich najväčším druhom je vretenica gabunská, meria až 180 cm. Je pestrofarebná, s výraznou kresbou bielej, žltej, hnedej a červenohnedej farby. Vyskytuje sa v tropickej savane i na horských svahoch, v horách býva najhojnejšie zastúpeným hadom. Nie je agresívna, k úrazom človeka zvyčajne dochádza tak, že ju nezbadá a stúpi na ňu. Veľmi nebezpečná je vretenica útočná, najrozšírenejší jedovatý had v Afrike. Aj ona je pestro sfarbená, má hrubé telo a celkom krátky tenký chvostík. Meria asi 1,5 metra. Podráždená hlasito syčí a zaujme výstražný postoj s vysoko zdvihnutou hlavou. Žije v stepi, no preniká do ľudských sídlisk. V severnej Afrike je bežný ďalší nebezpečný druh, vretenica levantská. Vyskytuje sa v nížinách aj nižších horských polohách, preniká i do sadov a viníc, kde ohrozuje ľudí. V piesočných pustatinách severných oblastí žije vretenica piesočná čiže efa; je dlhá iba pol metra, ale jej uštipnutie je pre človeka smrteľne nebezpečné. Efa často zalieza do ľudských obydlí. Od nej o niečo menšie sú rožkaté vretenice, pomenované podľa dvoch malých rožkov na hlave. Nie sú útočné. Cez deň spia zahrabané v piesku, obyčajne pri naviatych dunách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
