Mládež ba ani staršia generácia nemá predstavu, ako to bolo so záznamom zvuku na konci 19.storočia. Dnes sú preplnené obchody s CD prehrávačmi a inými vymoženosťami modernej digitálnej techniky. Fonografy patria k zázračným starožitnostiam, ktoré nájdeme už iba v múzeách.
Americký vynálezca Thomas Alva Edison skonštruoval prvý použiteľný fonograf, prístroj na záznam a prenos zvuku. Vynález bol patentovaný v roku 1878. Fonograf sa skladal z valca vyloženého cínovou fóliou, ktorý sa uvádzal do pohybu otáčaním kľuky. Prístroj je na zúženom konci ukončený membránou, ktorá je spojená s ihlou s kovovým hrotom. Keď sa na membránu hovorí, rozochveje sa, čím uvedie do pohybu ihlu a tá prepíše zvuk na fóliu valčeka.
Reprodukcia zvuku sa uskutočňuje tak, že sa valec s fóliou rovnomerne pohybuje rovnakou rýchlosťou, ako pri zaznamenávaní zvuku. Prenášajú sa kmity a membrána ich reprodukuje. Fonograf dokáže zachytiť iba niekoľko minútovú nahrávku. Ešte pred vynájdením fonografu sa Thomas Alva Edison zaoberal problémom komunikačnej techniky. Ako svoj prvý patent ohlásil v r. 1868 zdokonalenie telegrafu.
Jedným z najstarších dochovaných modelov patrí Edisonov fonograf typu- Concert, vyrábal sa na prelome 19. a 20. storočia. Prístroj sa predával v Spojených štátoch a v tom čase patril medzi novinky. V roku 1900 sa vo Francúzsku začal vyrábať fonograf Pathé, ku ktorému sa štandartne dodávali dvojminútové valčeky. Prístroje vyrábala firma Pathé Fréres, v tom čase sa prístroj tešil veľkej popularite. Firma vyrábala aj reprodukčný fonograf. Fonograf poháňal perový strojček s odstredivým regulátorom pre veľké valčeky. Typická je ochranná známka, ktorá nemohla chýbať z drevenej skrinky. Ochrannou známkou francúzskych prístrojov bol kohút, na základe čoho ich ľahko rozpoznáme dodnes.
Už v tom období sa v kaviarničkách objavili v špeciálnom vyhotovení tieto prístroje. Začal sa preto vyrábať mincový fonograf. Bežný mechanizmus nestačil, prístroj bol o niečo zložitejší. Výrobca prístroj doplnil prídavným mechanickým zariadením pre automatické nastavenie zvukovky a jej vrátenie do pôvodnej polohy. Tento zaujímavý typ fonografu vyrábal Karl Keler vo Viedni v roku 1900.
K prístrojom sa predávali špeciálne valčeky. Pre jeden typ fonografu sa vyrábali valčeky o priemere 51mm s dĺžkou 20cm, vyrábal ich Henri Lioret v Paríži. K plnej výbave prístroja patrili aj ďalšie doplnky, ako napríklad puzdrá na valčeky. V tom období sa vyrábal v Európe fonograf, ktorý slúžil na prehrávanie dvojminútových valčekov. Výrobca je neznámy, zaujímavosťou je, že pohonné koleso slúžilo zároveň ako zotrvačník. Vďaka fonografu sa zachovali zvukové záznamy z konca 19. storočia. Bola to veľká vymoženosť vtedajšej doby.
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
