spájania plochých kovových platní a pásov, ktorý bol v minulosti obľúbený a veľmi bežný. Je to nitovanie. V predvŕtaných dierach spájame kusy pomerne mäkkými a ľahko tvárniteľnými nitmi. Je to podobný spôsob ako skrutkovanie, až na to, že spojenie nitmi nie je rozoberateľné.
Nity dostať v špecializovaných predajniach pre domácich majstrov, tiež v niektorých železiarstvách. Sú to valčeky s polguľatou, zapustenou alebo šošovkovitou hlavou, vyrobené z mäkšej ocele, hliníka alebo medi (obr. 1).
Pri nitovaní používame kladivo, zaťahovák, hlavičkár, sekáč na odsekávanie nitov, vrták na vŕtanie dier a pri plechoch dierkovač. Prvou úlohou je označenie polohy spájaných kusov. Potom spájané kusy prevŕtame a položíme na nitovaciu pevnú podložku alebo hlavičkár. Pri častejšom nitovaní si vyrobíme zo silnejšej oceľovej platne špeciálnu podložku s vyvŕtanou jamkou, do ktorej zapadne guľatá hlava nitu. Nit položíme zospodu do prevŕtaných dier v spájaných platniach, a potom položíme na kovovú podložku. Údermi rúrkovitým zaťahovákom pritiahneme spájané platne k sebe (obr. 2a).
Kladivom dookola sklepeme vyčnievajúci koniec nitu do pologuľata, čím vytvoríme druhú hlavu (obr. 2b, c). Pritom si pomáhame hlavičkárom (do staršieho kladiva vyvŕtaná jamka), ktorý hlavu sformuje na požadovaný tvar (obr. 2d).
Niekedy je vyčnievajúca hlava nitu prekážkou a potrebujeme, aby spoj bol v jednej rovine s materiálom. Vtedy použijeme nity so zapustenou hlavou. V takom prípade nestačia predvŕtané diery, treba vytvoriť kužeľovité zahĺbenie z oboch strán. Zahĺbenie urobíme vrtákom s väčším priemerom (obr. 3a) alebo kužeľovitou frézou (obr. 3b). Hlava nitu musí do zahĺbenia presne zapadať. Druhý koniec nitu zaklepeme do závrtu zarovno so spájaným materiálom.
Pri obidvoch spôsoboch platia určité zásady, týkajúce sa dĺžky použitého nitu. Ten musí byť primerane dlhý, vyčnievajúci koniec by mal byť 1,2 až 1,5 násobok hrúbky. Ak by bol kratší, nedá sa dobre tvarovať nová hlava a nit nebude držať. Pri dlhšom konci budú ťažkosti s rozklepaním hlavy, nit zostane voľný. Driek nitu musí presne pasovať do diery.
Spojenie nitmi je pomerne pevné, preto si povedzme aj o ich rozoberaní. Odstránenie nitov môže byť dosť náročné. Ak hlava nitu vyčnieva, môžeme ju pilníkom zbrúsiť a nit na opačnú stranu vyraziť priebojníkom. Ak je hlavička väčšia, môžeme ju odraziť jednostranne brúseným sekáčom alebo dlátom. Pri zapustených hlavách musíme hlavu nitu vhodným vrtákom odvŕtať a nit vyraziť.
Pri niektorých konštrukciách je potrebná pohyblivý, voľný nitový spoj. V takom prípade urobíme dieru s väčším priemerom ako nit a pod nitové hlavy dáme rovné oceľové podložky (obr. 4). Ak chceme mať naopak pevný a nekývajúci sa spoj, musíme použiť aspoň dva nity vedľa seba.
Nity sa vyrábajú v priemeroch od 2 do 22 mm a dĺžka drieku je zvyčajne 1,5 až 8-krát väčšia ako jeho priemer. Je dôležité, aby sme používali nity zodpovedajúce hrúbke spájaného materiálu, predídeme tak ťažkostiam pri spájaní.
Okrem uvedených nitov máme ešte ďalšie druhy na špeciálne účely. Sú to nity rozštiepené, ktorých koniec drieku je rozpoltený a namiesto protiľahlej hlavičky sa konce nitu proti sebe vyhnú a zaklepú do nitovaného materiálu (drevo, koža).
Nity hrubostenné majú na konci drieku dierku a namiesto rozklepania sa do nej zarazí tŕň s hlavičkou.
Nity duté. Hlavička na opačnom konci sa vytvára tak, že sa jamkovačom dutý koniec nitu vejárovito rozšíri. Používajú sa pri nitovaní mäkkých materiálov.
Rúrkový nit je podobný ako dutý, lisovaný je tenkého plechu. Pri nitovaní sa jamkovačom alebo nitovacími kliešťami rozšíri horný okraj.
Jednodielny obuvnícky nit je tiež rúrkový typ nitu. Používa sa na očká do kože pre navliekanie šnúrok.
Dvojdielny brašnársky nit sa skladá z nitu a dutej hlavičky. Je z tenkého plechu a hlavička sa sklepe kladivom alebo nitovacími kliešťami. Spodná časť sa v protiľahlej hlavičke roztlačí a nit sa zlisuje na nerozoberateľný pevný spoj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
