koncentračnom tábore Buchenwald, aby si uctili Pamätný deň holokaustu.
Durínsky krajinský premiér Bernhard Vogel v prejave vyzval na ostražitosť v súvislosti s extrémizmom a xenofóbiou, pričom zdôraznil, že na to, čo sa udialo v novodobých dejinách, neslobodno nikdy zabudnúť.
Maďarský spisovateľ Imre Kertész čítal na slávnosti zo svojho diela Bezosudovosť, ktoré sa hlavnou mierou pričinilo o jeho ocenenie vlaňajšou Nobelovou cenou. Kertésza v roku 1944 deportovali do Osvienčimu a slobody sa dočkal v apríli 1945 práve v Buchenwalde.
Poslanci Bundestagu si holokaust pripomenuli v Berlíne v popoludňajších hodinách. Hlavným rečníkom tohto zasadnutia nemeckého zákonodarného zboru bol účastník španielskej občianskej vojny, španielsky spisovateľ a exminister kultúry Jorge Semprun. Pamätný deň holokaustu si Nemecko pripomína už sedem rokov vždy 27. januára, teda v deň, keď Červená armáda v roku 1945 oslobodila koncentračný tábor Osvienčim.
Početné manifestácie sa konali v pondelok po celom Taliansku pri príležitosti tretieho ročníka Dňa spomienok, organizovaného na počesť obetí nacistického prenasledovania. Na zhromaždení v rímskom Auditóriu sa zúčastnilo 3000 osôb, prevažne mladých ľudí. Ako pred nimi zdôraznil predseda židovskej náboženskej obce v Taliansku Amos Luzzatto, "svojho času žili ľudia schopní zradiť žida za dva groše, ale aj tí, čo ukázali, že je možné konať s odvahou a chrániť" židovských spoluobčanov. Luzzatto zároveň pripomenul životný príbeh Taliana Giorgia Perlascu, ktorý zachránil pred smrťou tisícky židov.
Šéf opozičnej skupiny Olivovník Francesco Rutelli zložil kyticu kvetov k pamätníku na rímskej železničnej stanici Tiburtina, odkiaľ počas nacistického obdobia odišiel vlak do poľského koncentračného tábora Osvienčim s viac ako 1000 židmi, pochádzajúcimi z geta v talianskej metropole. Manifestácia sa uskutočnila aj v San Sabba neďaleko Triestu na severovýchode Talianska, kde sa v čase druhej svetovej vojny nachádzal smutne známy vyhladzovací tábor.
Starosta San Sabba Roberto Dipiazza počas smútočnej slávnosti pred stovkami zúčastnených vyhlásil, že spomienka na tieto udalosti sa musí ochraňovať a odovzdávať mladým, pretože "dnes viac ako inokedy ľudia potrebujú zmierenie, spájanie a predovšetkým citlivosť". Židovská obec v Taliansku zaplatila v posledných rokoch režimu fašistického vodcu Benita Mussoliniho krutú daň, keď podľa údajov historikov polovica zo 47 000 ľudí bola prinútená odísť do exilu, bez stopy zmizla, bola zavraždená alebo odvlečená do zahraničných koncentračných táborov.
Autor: Weimar/Rím (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
