takmer... Nervozita pred polrokom síce opadla a všetko je už spečatené, no pokoj na duši budeme mať asi až vtedy, keď školu skončíme:-) V ankete medzi košickými školákmi sme zisťovali, ako to doma dopadlo, keď sa na vysvedčení objavili "dobré", "dostatočné", či nebodaj "nedostatočné" ...
Maťo (17): "Tak ako vždy, aj teraz sa to končilo krikom a zákazmi. Tento rok aj s fackami. Prejde ich to tak väčšinou po mesiaci, najneskôr po dvoch. Bohužiaľ myslia si, že to pomáha. Doma je to o ničom a dôvera rodiny vo mňa sa rovná nule."
Ľuba (17): "Odkedy som na strednej, mávam aj horšie známky. Rodičom to samozrejme vadí, ale čo so mnou majú robiť? Nehovorím, že si už zvykli, ale nad knihami sedím dosť a keď to jednoducho neviem, tak to neviem. Bolo by to asi iné, keby som sa neučila, ale vidia, že mám aspoň snahu s tým niečo robiť. A vysvedčenie je už aj tak za nami, takže už s tým nič neurobím."
Mirka (16): "No ťažko povedať, ako by reagovali rodičia na zlé známky, lebo inú známku ako 1 alebo 2 som nemala. Ja ani sestra zlé známky nemáme, takže s tým problémy doma nie sú."
Majda (16): "Takzvané zaracha a všelijaké zákazy dostanem už vtedy, keď sa to v priebehu roka so známkami začne kotúľať dolu kopcom. Tlačia na mňa stále viac a viac a deň odovzdávania vysvedčení je už len vrchol ľadovca. Dopredu som vedela, čo sa bude odohrávať. A všetko to po vysvedčení ide od začiatku ako v začarovanom kruhu."
Zuzana (15): "Tento krát som mala sólovú dvojku a keď sa o tom rodičia dozvedeli, bolo to horšie ako v americkom filme. Teraz ma z tej angličtiny deň čo deň skúšajú a keby som si dovolila mať dvojku aj na konci roka, balím asi kufre. Neskutočne sa na mňa vyziapali."
Mišo (17): "Keď našim zatajujem známky a potom to na rodičku pred vysvedčením "praskne", zmlátia ma. Mám pocit, že všetko, čo sa im v živote nepodarilo, očakávajú odo mňa. Nemali dobré známky a na vysokú sa teda nedostali, a preto nechcú, aby som v tejto tradícii pokračoval aj ja. Nenávidím tento systém! To chcú, aby som sa iba učil? Veď som puberťák!"
Martin (18): "Rodičom to je výsostne jedno. Berú to tak, že je to môj život a nerobím to pre nich, takže sa o to ani veľmi nezaujímajú. Vykričali sa na mňa, otec ma zmlátil a hotovo."
Anna (16): "Najprv som dostala prednášku o tom, že sa nám začať lepšie učiť. Mám zakázaný televízor, no ich to čoskoro prejde, takže zákazy prakticky nemám žiadne. Mne by to však aj tak nepomohlo, keby som niečo mala. Bolo by to rovnaké..."
Saša (17): "Teraz som mala sólovú dvojku z matiky. Mama tým síce nebola veľmi nadšená, veď doteraz som jej nosila čisté, ale myslím si, že to neberie tragicky. Naoko sa posťažovala, ako sa poflakujem, ale žiadne zákazy a príkazy mi doma nehrozia."
Všetci vieme, že za zlé vysvedčenie nás doma nepochvália, skôr naopak. Rodičia by však mali vedieť, že bitkou sa nič nevyrieši. Polročné vysvedčenie už síce máme z krku, no najrozumnejšie by bolo sadnúť si a s rodičmi podebatovať o tom, kde je problém a spoločne sa pokúsiť nájsť riešenie. No nie vždy je to v rodinách až také ružové, že sa nájde kompromis, na ktorý pristúpia rodičia aj ich ratolesti. Ak sa to podarí a obe strany dodržia uzavretú dohodu, koniec školského roka hádam roztržkami v domácnostiach neskončí.
Autor: Bohuš MACKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
