súčasného umenia. Ich tvorcom je Peter Kalmus, ktorý vytvoril vskutku neobyčajnú výstavu. Jej cieľom je predovšetkým podporiť predstavivosť a fantáziu každého účastníka výstavy, pretože samotné dielo je len podnet, ktorý má za úlohu navodiť istý pocit. Pocit, ktorý bude o to silnejší, o čo viac budeme rozmýšľať "čo tým chcel básnik povedať". Jeho výstava poskytuje nespočetne veľa možností na interpretáciu. V každom vyvoláva iné pocity a asociácie, ale komické je, že presne to asi bolo autorovým cieľom. Babylonská veža je v suteréne galérie za sklenenou tabuľou vystavená napospas pohľadom všetkých okoloidúcich a púta značnú pozornosť. Je tvorená siedmimi sklenenými poschodiami, na každom z nich sú iné súčasti bežného života alebo možno súčasného sveta vôbec. Zvieratá, železnica, okuliare, cigaretová škatuľka, discoguľa, či zelený vyschýnajúci kvet. Tieto navonok nezlučiteľné veci autor zoradil so systematickou presnosťou a absenciu ktorejkoľvek z nich si vie všimnúť v zlomku sekundy. Najväčšiu radosť mu však jeho babylonská veža priniesla, keď sa presne ako tá pôvodná sčasti zrútila. Sklo sa rozbilo, jej súčasti popadali a kolosálna katastrofa bola na svete... Súčasťou výstavy sú taktiež koroziálne grafiky na bielom plátne, svojou stavbou pripomínajúce zošitové linajky. Autor ich zrejme využil práve preto, že poskytujú dostatok priestoru na fantáziu, lebo do linajok si môžete doplniť naozaj čokoľvek.
Vchádzame do zatemnenej miestnosti a pri hľadaní správneho vypínača spustíme projektor, ktorý presvetlené postavy autora zobrazí na všetkých štyroch stenách miestnosti. Kresbičky sa trochu viac osvetlia, aby sme si mohli pozrieť tvár Petra Kalmusa očami detí. Maličké rúčky načrtli hrubé obrysy umelcovej tváre veľmi milo a napriek tomu, že pravú podobu vystihli asi iba dve, pôsobí táto časť výstavy detsky jednoducho, ale neuveriteľne pestro a príjemne. Na stene visí fotografia ženy a hneď naproti fotografia muža. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o matku so synom, ale pri pozornejšom preskúmaní čŕt tváre prichádzame na to, že to musí byť osoba jedna. Sú to dve tváre človeka, opäť jedna z umelcových zvláštnych hračiek, kedy je osoba v tom istom čase a v tom istom mieste rozpoltená Z jednej strany muž a z druhej strany žena. Pani v stredných rokoch s perlovým náhrdelníkom a fúzatý umelec. Ale aj dvojtvárnosť je koniec-koncov bežnou súčasťou života. Ďalšia expozícia bola venovaná obetiam holokaustu. Umelec sa pokúsil vykresliť túto krutú atmosféru plnú beznádeje tromi symbolmi: ružovými stenami, drevenou truhlou uprostred miestnosti a nápisom "z tabitu pred obradom odrežeme strapce". Kalmus stavil na silné impresie, lebo už pri vstupe do ostro ružovej miestnosti s veľkou drevenou truhlou zo surového dreva sa vás chytí zvláštny pocit. Rozmýšľate, ako by sa dal nazvať, ale nič vám nenapadá, lebo je to prosto pocit práve tam a v danom čase, ktorý si síce viete vybaviť, ale neviete ho nazvať.
A o tom je celá jeho výstava. O premýšľaní nad vecami a pocitmi, ktoré by ste ťažko hľadali inde. Peter Kalmus nám prosto priniesol kúsok zo seba, keď nám poskytol indície na ceste za novými pocitmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
