z monitoringu dvoch mimovládnych organizácií, ktoré ktovie z akých príčin dosť vážne zobrali aj ľudia z Európskej únie, na východnom Slovensku sa sterilizuje! Aj keď tento fakt nepripadá čudný našským gazdinkám, ktoré rok čo rok zavárajú lečo, uhorky a ďalšie zo svojich záhradkárskych prebytkov, papalášom v únii to veru jedno nie je. A tak to vyzerá, že ani vláde, ktorá sa údajné nezákonné sterilizácie rómskych žien v nemocniciach na východnom Slovensku rozhodla čo najskôr vyšetriť. Zároveň však pre istotu podala trestné oznámenie na organizácie, ktoré výskum robili, pretože neinformovali príslušné orgány hneď po tom, ako sa o nelegálnej sterilizácii dozvedeli. Výskum bol totiž vykonaný koncom leta minulého roka, keď, ako je známe, sa sterilizuje najviac.
Tak sme sa konečne dozvedeli, či chceme ísť do EÚ alebo do NATO. Samozrejme, že chceme, hovorí vláda, a tak to vyzerá, že aj pospolitý ľud. Podľa MVK má účasť na májovom referende o vstupe do Európskej únie vo svojom rozvrhu až 70 percent občanov našej zvrchovanej krajiny. Mierne horšie dopadlo NATO, kde si otázku, na čo je nám NATO, vo sne kladie len polovica slovenskej reprezentatívnej vzorky. A z nej je skoro 40 percent proti severoatlantickému paktu. To by až tak nevadilo, horšie je iba to, že nevieme, za koľkých z nich sa osobne vydával spravodlivý exminister Ján Čarnogurský. A keďže Slovač na NATO referendum zatiaľ skôr kašle, snažil sa váhavcov povzbudiť aj náš pán prezident, ktorý si spomenul na krásne časy, keď nad našim pokojným spánkom bdeli letky Varšavskej zmluvy. A tak Rudolf Schuster prehovoril, no referendistovi Čarnogurskému vôbec nepomohol. Ba práve naopak. Hlava štátu vo všetkej svojej počestnosti nazvala skupinu zbierajúcu referendové podpisy za iniciatívnu skupinu intelektuálov. Ej veru, kde sú tie časy, keď všetká moc u nás patrila robotníkom a roľníkom, na čo si aj prezident musí vcelku dobre pamätať. Že kde? Ukradli nám ich pred nejakými rokmi aj tí intelektuáli, ktorí teraz žiadajú referendum. Ešteže sa k nim pripojili aj také osobnosti, akým je bezpochyby aj pravý národniar Janko Slota. "Práve absencia národnoštátnej doktríny SR umožňuje hazardné ad hoc rozhodovanie servilných politikov a prehlbuje sa riziko našej jo jo satelitizácie." Ak už vás tento jeho výrok v otázke vyslania slovenských vojakov do Iraku neprijme k podpisu referendového hárku o našom vstupe na satelitný tanier, tak potom už asi nič...
Tak čo, nedostali ste sa cez víkend niekam vlakom? Nezúfajte, ak sa nič nepredvídané nestane, nedostanete sa tam, kde treba, ani dnes... Lebo taká je vec, že pri pomyslení na cestu vlakom sa v súčasnosti dá dostať iba ak infarkt, no určite nie tam, kam chcete. Aby sme to hlbšie ozrejmili, Mikiho bývalí kolegovia vyhlásili štrajk, lebo sa nedohodli so súčasnými Mikiho kolegami. Premiér bol totiž kedysi tiež železničiarom a vraj občas vypravil aj nejaký-ten vlak. A hoci teraz vypravuje iba ak tak svoje dcéry na lyžiarsky výcvik, čo-to z problematiky mu ešte v krvi zostalo. V sobotu na TA3-ke vymenoval všetky železničiarske profesie, ktoré mu prišli na um. Na rozdiel od neho však terajším železničiarom neprišlo na um, že občas je aj v ich záujme, aby ustúpili. Keď už tak ale o nich hovoríme, povedzme si, ako spoznáme bežného železničiara. Nuž, v prvom rade je celý modrý. Nie však preto, žeby ho zbila vlastná žena, lebo nechodí do roboty, ale preto, že sa mu daňoví poplatníci a cestujúci poskladali na uniformu spomínanej farby. Modrá však v tomto prípade nie je dobrá, čo si zrejme uvedomil nielen premiér, ale aj jeho dopravný minister Prokopovič. Keďže železničiari ani vláda nechcú ustúpiť, do včerajšej polnoci sme všetci prišli o 180 miliónov. Ale nevadí, bezdomovci budú mať teraz raj. Ako sa preriekol šéf centrálneho štrajkového výboru J. Schmidt, všetky mašiny a vozne sú stále odstavené a kúria. Čo je však dobrou správou pre bezdomovcov, určite nie je pre Slovensko, všakže páni z vlády a centrálneho štrajkového výboru...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
