v parlamente, HZDS v plameňoch, potraty na ÚS). Napriek tomu jeden spomienkový zahraničný text už neznesie odklad, keďže u susedov prežili udalosť takrečeno epochálnu.
Česká republika je už dva dni bez prezidenta. O polnoci na pondelok uzavrel svoju brutto trinásťročnú epopeju (netto 12 a pol roka) Václav Havel. Z toho prvých dva a pol bol aj našou hlavou štátu. (Potom pol roka nič, až do zvolenia v ČR - preto "netto" 12 a pol.) Na pražskom Hrade si prezidentstvo ešte dvakrát zopakoval.
Stopu, ktorú zanechal na Slovensku, sme v skratke obkreslili pred týždňom, keď sa v Bratislave lúčil. Havel je však bytosť planetárna, ako osobnosť zostane bezpochyby v čítankách ako jeden z najmarkantnejších svetových štátnikov deväťdesiatych rokov. Šesť nominácií na Nobelovu cenu je dostatočne výpovedných - to, že ju nedostal ani raz, je skôr dielom náhody. Nie je vylúčené, že si na neho ešte dodatočne spomenú.
Havel absolútne bodoval v zahraničí, kde sa stal zosobneným symbolom "nových demokracií", vznikajúcich po páde železnej opony. Nie Walesa, ani nie Göncz, ktorí nemali disidentskú minulosť o nič chudobnejšiu ako on. Havel okúzlil Západ charizmou, ktorú síce doma v ČR už dávno demýtizovali, smerom von však pretrvala. Vytvoril ilúziu politika idealistického a zásadového, na akého tak trochu skazený a ideálov zbavený Západ mal už dlho vypísanú podvedomú objednávku. V Kongrese USA dodnes nevystúpil zahraničný politik, ktorý by zaplnil auditórium do posledného miesta. Havlovi sa to podarilo dvakrát, pričom "standing ovations", ktoré dostal, si Washington tiež nepamätá. V Amerike i Európe si Havel získal takú aureolu, že aj chyby, ktoré mal, sa jednoducho nebrali na vedomie. Svojou schopnosťou reprezentovať mal neoceniteľnú hodnotu nielen pre Česko, ale viacmenej aj celú postkomunistickú Európu.
Navždy akademická, ale vzrušujúca zostane napríklad otázka, či by rozširovanie NATO malo taký dramatický spád, nebyť práve Václava Havla. Navzdory svojim "roztekaným" politickým názorom bol akýmsi "honorárnym konzulom" USA v Európe. Svoju proamerickú väzbu osvedčil aj v posledných sekundách svojho mandátu, keď podpísal miesto premiéra Špidlu - ktorý odmietol - vyhlásenie siedmich premiérov, podporujúce americké videnie irackej kauzy. Jeho inšinktívny proamerikanizmus stojí za pozornosť najmä kvôli kontrastu s jeho niekdajšími názormi - keď bol prvýkrát v USA, presadzoval napr. zrušenie NATO. V tom istom období vyhlasoval na akomsi európskom summite víziu zrušenia politických strán a ich nahradenia jednotnou "stranou Európy".
Už tu sa ukazuje, že politický krvný obraz Václava Havla bol silne neštandardný a poplatný intelektuálnemu elitárstvu, ktoré je najmarkantnejšou črtou jeho osobnosti. Kým v zahraničí nemohol svojimi "zlepšovákmi" uškodiť a jeho vidiny sa brali ako nespútané snívanie dramatika, na domácej scéne narážal postupom času stále tvrdšie. Spomeňme si, hoci "oficiálny" slovenský výklad je iný: Už jeho pokusy o záchranu federácie v r. 1991, keď sa všemožne snažil obchádzať parlament, boli v princípe nedemokratické.
Symbolom "havlizmu" na česko- aj slovenskej scéne zostane navždy okrídlené "pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí". Ide o rovnakú pitomosť ako rozpustenie NATO a "strana Európy" - len v dramatickej metafore. Toto heslo vychádza z totalitnej skúsenosti a iste má reálny obsah - pravda a láska je dobro (disent, Charta 77), lož a nenávisť sú komunistická strana a vláda. Interpretácia v kategóriách dobra a zla sa dá prijať smerom do minulosti, je však neprenosná do slobodnej spoločnosti, kde sa zmývajú farby a čiernobiele nie je nič. Navzdory tomu sa Havel tohto zjednodušenia dopúšťal, čím veľmi uškodil českej politike. Dodnes - pretože zostáva po ňom armáda nasledovníkov. Aj silní intelektuáli typu Jan Kraus či Michal Viewegh bezhlavo prebrali tento hlúpy a elitársky koncept politiky. A svojou verejnou angažovanosťou páchajú - v mene Havla, o čom ale nevedia - na svojich spoluobčanoch nenapraviteľné škody.
Základnou osou Havlovho domáceho pôsobenia bol jeho súboj s Václavom Klausom, ktorý stelesňoval a presadzoval kontrastný koncept politiky. Nebol nadstraníckym prezidentom, naopak, najmä vo svojej druhej perióde sa angažoval vo všetkých zápasoch, vždy iba s jediným cieľom - zničiť Klausa. Jeho pôsobenie dovnútra preto je a zostane vnímané kontraverzne, čoho dobrým svedectvom je napr. vysvedčenie čitateľov Mladej fronty Dnes - domáca politika 3, zahraničná - samozrejme - 1.
Tak či inak, s Václavom Havlom odišla obrovská politická osobnosť. Bude chýbať - ešte aj na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
