absolútne postačujúce, aby bol iracký režim uznaný vinným z porušovania rezolúcie OSN č. 1441 v plnom rozsahu.
Problém je jeden, ale bohužiaľ zásadný - dôkaznú silu jeho argumentov je laickým pohľadom nemožné posúdiť. Keby povedal, že chemické zbrane neskrývajú Iračania v bytoch, ale trebárs v podzemných katakombách či myšacích dierach, aj tak nemáme šancu to preveriť. Zostáva zdravý rozum a citlivé vnímanie súvislostí - kto to hovorí, o kom to hovorí a aká je história kauzy.
A hneď je svetlo. Takto je vec jasná - Powellovi sa musí veriť jednoducho preto, lebo ako predstaviteľ demokratickej mocnosti si nemôže dovoliť predkladať informácie, z ktorých by sa mohli vykľuť výmysly či podvody. Sú to všetko akvizície CIA a ďalších spravodajských služieb, ktoré ich odovzdali iba s veľkou neochotou, keďže obmedzujú ich operatívnosť do budúcnosti. Je vysoko pravdepodobné, že to isté, čo bolo na BR OSN, majú k dispozícii napr. aj francúzske tajné služby. Napokon, ale prvom rade: Powellove dôkazy neboli na BR OSN spochybnené, čo sa týka ich dôveryhodnosti. A to je najpodstatnejšie - ani ruský, ani čínsky člen BR napr. nepovedali, že ide o podvrh. Prípadne že pravosť treba preskúmať.
Diskusia sa vedie a bude viesť len o tom, či sú to materiály postačujúce, alebo je nutný ďalší zber a preverovanie. Toľko ale stačí na otupenie americkej iniciatívy. Francúzsky delegát okamžite zopakoval riekanku o "vojne ako krajnom riešení", Čína chce pokračovať v inšpekciách, Rus navrhol dokonca zdvojnásobenie inšpektorov. Jeden po druhom dávali najavo, že ak USA navrhnú ďalšiu "exekučnú" rezolúciu, bude zmetená. Nedáva to minimálnu logiku: Buď materiály pokladajú za autentické (a tak sa všetci aj tvárili) a potom niet čo špekulovať, iba udrieť na Irak, lebo evidentne neplní rezolúciu č. 1441 a ani predošlé. Alebo si myslia, že sú to podvrhy, ale vtedy by sa patrilo povedať, že Powell fabuluje a USA sú nedôveryhodným partnerom.
Rozumieme sa - je to vec dôvery a dobrej vôle. Francúz, Číňan i Rus ju ale nemali. Prednášali prejavy, zjavne pripravené už skôr, než Powell vôbec vystúpil. Boli to stanoviská politické a nie vecné. Dôvody viď vyššie.
Líniou uvažovania, ktorú sme sledovali, by sa mali vybrať dnes aj poslanci NR SR pri svojom rozhodovaní o vyslaní chemickej jednotky do Iraku. Vládny návrh uznesenia je pritom už aj tak zriedený. Podľa posledného pozmeňovacieho návrhu výslovne počíta s ďalšou rezolúciou BR OSN aj v prípade čisto humanitárneho poslania jednotky. Rituálny balet, ktorý opozícia spolu s KDH predvádzajú, je preto hanebný a smiešny. Nech povedia jasne - Powellovi neveríme, USA klamú. Ak to nepovedia, musia americkej žiadosti o pomoc vyhovieť - tretej cesty niet. Nech nerobia zo seba Gašparkov ako Rus, Číňan a Francúz v OSN...
Keby NR SR vyslanie chemikov neschválila či odložila, Dzurinda aj s vládou sa dostanú do schizofrenickej situácie. Vyhlásenie Viľniuskej desiatky zo summitu NATO v Prahe, nedávny podpis premiéra pod stanoviskom ôsmich európskych štátnikov a napokon aj ďalšie vyhlásenie V-10 (ktoré malo byť prijaté po zasadaní BR OSN a po uzávierke tejto strany), to sú všetko de facto politické prihlásenia sa k americkému, razantnému riešeniu problému. A tomuto protirečí už dnešný tvar navrhovaného uznesenia, hovoriaci o mandáte OSN.
Ak parlament ani takéto uznesenie nepodporí, podkope tým integritu slovenskej zahraničnej politiky. Ba dokonca vysloví de facto nedôveru vláde, keďže ide v tejto chvíli už o absolútne zásadnú globálnu tému. Takto veci stoja a predovšetkým KDH by si malo uvedomiť, že popri hlase biskupov je občas žiaduce počúvať aj hlas rozumu. Senátori z Iowy, Massachussets či Caroliny sa môžu oprávnene pýtať, že čo to chce byť za budúci člen NATO, ktorý nevie splniť jeden záväzok, čo si dobrovoľne, bez nátlaku dal.
Ale nejde len o to. Zločinná povaha Saddámovho režimu je taká priezračná, že pochybnosť o spravodlivosti irackej vojny skrátka nemôže existovať. Zaujímavosťou je, že KDH operuje svedomím, ale zmäklo by, keby existoval mandát OSN. Nuž - chcú tým azda povedať, že mravná opodstatnenosť vojny dostane inú kvalitu (a teda svedomiu sa uľaví), ak dá svoje zvolenie k akcii napríklad komunista z Číny? Toľko stačí? Aj tu je vidieť obrovskú rozpornosť argumentácie priateľov "mierumilovných riešení" - predsa mandát BR OSN je o medzinárodnoprávnej legitimite, nie o morálnej prijateľnosti. KDH to však veselo zamieňa - keď nebude jedno, aspoň druhé.
Slovenský parlament môže dnes zažiariť, alebo si urobiť hanbu. Opcie sú otvorené, všetko je v jeho rukách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
