Asi o 100 rokov ich nasledovali nórski Vikingovia. Jeden zo základných letopočtov dejín Islandu je rok 930, keď na planine Thingvellir vzniká jedno z najstarších zákonodarných zhromaždení na svete, parlament Althing. S výnimkou obdobia 1800-1843 parlament zasadá dodnes. V roku 1000 za jediné náboženstvo Islanďanov sa uznáva kresťanstvo.
Počas necelého posledného storočia skočil početne nepatrný severský národ zo stredoveku až do atómovej epochy. Hlinené domy so strechami z rašeliny a trávy zostali len v skanzenoch. Pre ľudí znalých štatistické údaje sa slovo Island stalo synonymom bohatstva. Hovorí sa o zázraku a cudzinci sa pýtajú ako je možné na nehostinnom ostrove dosiahnuť takú vysokú životnú úroveň. Odpoveď je asi taká, že krajina nemá armádu, a ani žiadne výdavky s tým spojené. Naopak, od NATO a Američanov, získava finančnú náhradu za územie, na ktorom je umiestnená vojenská základňa a sieť radarových staníc. Ďalej je to vyspelý rybolov. Blahobyt 280-tisíc obyvateľov veľmi úzko súvisí s tým, či k brehom Islandu priplávajú ryby alebo nie. A pretože v posledných desaťročiach prichádzajú v neobvykle hojnom množstve a ich ceny na svetových trhoch sú dobré, vykazuje Island dlhodobo taký rast životnej úrovne o akom v mnohých krajinách Európy môžu len snívať. K životnej úrovni prispieva aj malá závislosť na ropných krízach. Dováža sa len benzín pre dopravné prostriedky. Prakticky všetko vykurovanie, dodávky teplej vody a výrobu elektriny zabezpečujú geotermálne zdroje. Horúca voda, ktorá vykuruje väčšinu domov, sa napúšťa do bazénov pri každej väčšej farme, dedine, škole či hoteloch.
Rovnako ako väčšina turistov som prehliadku ostrova začal na juhozápade v Thingvellire, prírodovedeckej a historickej lokalite prvoradého významu. Práve tu bol v roku 930 založený už spomínaný prvý parlament na svete. Stál som na neveľkej historickej lúke a pozeral na skalu, zloženú z 23 lávových vrstiev. Skala, ktorá bola akousi tribúnou, je súčasťou hradby, tiahnúcej sa na niekoľkokilometrovú vzdialenosť pri okraji malebného plochého údolia s jazerom Tinkvallavatu. Táto, geologicky zaujímavá lokalita je zároveň národným parkom. Mám jedinečnú možnosť prechádzať sa priamo po aktívnej zóne zemskej kôry. Pozerám na hlbokú trhlinu v láve. Tu sa od seba odtrhujú euroázijská a americká pevninská doska. Vzniklo tu krásne údolie. Trhlina, prechádzajúca ostrovom sa rozširuje v priemere 2 centimetre za rok. Do údolia padá vodopád a je tu aj malý les. Terénnym autobusom odchádzam do vnútrozemia k vodopádu Gullfos. O Islande sa hovorí ako o zemi tisícich vodopádov. Mierne i divoké kaskády a vodopády je možné obdivovať po celom ostrove. Dvojstupňový Zlatý vodopád (Gullfos) patrí k najkrajším na svete a málokto vie, že je vlastníctvom súkromníka. Majiteľom je farmár, na pozemkoch ktorého sa tento div sveta rozkladá. V minulosti sa tu uvažovalo o výstavbe hydroelektrárne. Farmár bol ochotný pozemok predať štátu. No jeho žena bola proti výstavbe hydroelektrárne až do takej miery, že bola odhodlaná skočiť do víru vôd pod vodopádom. Farmár aj štát preto od svojho úmyslu ustúpili. Odvážnej bojovníčke pri Zlatom vodopáde po smrti postavili pomníček za zachovanie prírodných krás. Len 10 km od vodopádu sa nachádza pole gejzírov. Ten hlavný "Geysir" bol v poslednom čase málo aktívny. Gejzír "Strakkur" vystrekuje horúcu vodu a paru každých 5-10 minút. Obklopovali ho davy turistov s fotoaparátmi. Všetko dookola tu vrelo a bublalo a všade stúpala para. Tento úkaz ma sprevádzal po celej trase až k Reykjavíku.
Len necelých 30 kilometrov od cesty sa v 1495 metroch nad morom vypínala činná sopka Hekla a ešte ďalej na východ sa belel najväčší ľadovec v celom mimopolárnom svete Vatnajokull s rozlohou 8400 km2. V tejto oblasti turisti radi navštevujú hrob zavraždeného posledného islandského katolíckeho biskupa. Dá sa nájsť ľahko. Skromný pomník sa nachádza v usadlosti Skalholt, vedľa moderného kostolíka na kopci. Ešte zastávka pri zaujímavých kráteroch, jazierkach a sopkách a konečne som v zaujímavom mestečku Hveragerdy. Charakterizujú ho obrovské skleníky, v ktorých pestujú južné ovocie, zeleninu a kvety. Skleníky vyhrievajú termálnou vodou. Pestovateľské haly sú spojené s predajňami a reštauráciami. Jedno, tu vypestované jabĺčko stálo 1 USD. Vedľa tohto komplexu sa vypínalo rozľahlé kryté priestranstvo zábavného parku Tivoli. Cesty vnútrozemím po rozľahlých plochách sopečného pôvodu a okuzľujúca krajinná scenéria pôsobila na mňa, akoby som sa prechádzal po mesačnom povrchu. Tak pusto tam bolo. Že som na planéte Zem, mi dávala najavo len zemská príťažlivosť a dýchateľný vzduch. Nie nadarmo nacvičovali Američania v 60.-tych rokoch pristátie na Mesiaci práve tu, na Islande. Skaly bizarných tvarov po nedávnej sopečnej činnosti striedajú plochy porastené machom, sem-tam trávou a nejakým kríkom. Vzácne sa vyskytujú aj zakrpatené jelše. Farmy sú na miestach, kde je viacej zelene. V okolí sa pasú ovce, kravy a vzácne plemeno islandských koní. Ich chov je prísne regulovaný a registrovaný. V zemiakoch, zelenine a kvetoch je Island sebestačný. Pomocou termálnych skleníkov v najbližších rokoch tu chcú úplne uspokojiť domáci dopyt po južnom ovocí. Rád by som sa ešte zmienil o ovečkách, ktoré väčšiu časť života prežijú bez dohľadu v čistom prostredí s priezračnou vodou. Združujú sa v malých skupinkách po 2 - 3. Na rozdiel od európskych majú tunajšie rovnú vlnu v dvoch vrstvách. Zvieratá sa poznávajú a triedia podľa značiek farmárov, ktoré majú ovce na ušiach. Jesenný rituál, hľadanie a zháňanie ovečiek z kopcov, je spojený s oslavami trvajúcimi aj dva týždne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
